Kúty – Trnava
Železničná stanica Boleráz
Základné informácie
Číslo trate	116
Prevádzkovateľ	ŽSR
Dĺžka	67,463 km
Parametre trate
Rozchod	1435 mm
Počet koľají	1
Napájacia sústava	25 kV 50 Hz
v úseku	v celom úseku
Max. rýchlosť	80 km/h
Priebeh trate
Legenda smer Břeclav smer Skalica 50,898 Kúty smer Bratislava 50,076 67,452 zmena staničenia 65,005 Kuklov 59,395 Šaštín-Stráže 55,357 Borský Mikuláš 49,785 Šajdíkove Humence 44,212 Senica 34,971 Jablonica smer Brezová pod Bradlom 33,100 Cerová - Lieskové 29,326 výhybňa Dúbrava 28,068 Jablonický tunel (900 m) 27,168 24,775 Buková 21,171 Smolenice 18,620 Bíňovce 14,667 Boleráz 12,296 Klčovany 9,002 Šelpice 4,743 Nemčanka nákladná stanica 4,200 Trnava predmestie 0,574 44,902 zmena staničenia 46,290 Trnava smer Sereď smer Žilina

Železničná trať Kúty – Trnava (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 116) je elektrifikovaná jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Kúty a Trnavu. Prepája trate 110 (Bratislava – Břeclav) a 120 (Bratislava – Žilina).

Železničné spojenie Kútov a Trnavy prvýkrát verejne prezentoval senický rodák Viliam Pauliny-Tóth, poslanec uhorského snemu v roku 1871. Vo svojom návrhu výstavby železníc počítal i s traťou spájajúcou Šahy - Levice - Nitru - Hlohovec - Holíč a Hodonín. Po dlhých rokoch bolo koncom 19. storočia rozhodnuté o výstavbe trate Nitra - Leopoldov - Trnava - Kúty - Břeclav.

Trať bola rozdelená na 2 úseky: Lužianky - Leopoldov a Trnava - Jablonica - Kúty. Vytvárala spojenie Ponitria, Považia a krajinskej hranice s napojením na Severnú dráhu cisára Ferdinanda s dĺžkou 111,7 km. (O úseku Leopoldov - Lužianky viac v článku o trati Leopoldov – Kozárovce.)

• 14. decembra 1897: Trnava - Smolenice - 21,1 km
• 14. decembra 1897: Jablonica - Kúty - 32,1 km
• 11. júna 1898: Smolenice - Jablonica - 13,8 km
• 6. septembra 1899: odbočka Jablonica - Brezová pod Bradlom - 11,7 km
• 8. septembra 1900: Kúty - krajinská hranica - 6,4 km

Železnica prechádza rovinou i horským terénom Malých Karpát a bolo nutné vykonať množstvo zemných prác. Najzložitejší úsek priesmykom pohoria medzi Smolenicami a Jablonicou je vedený 900 m dlhým tunelom, najväčší násyp má 20,2 m a zárez 16,4 m. Celkovo bolo potrebné vybudovať 212 stavieb v celkovej dĺžke 791 m.

Počas druhej svetovej vojny bola trať i tunel poškodená ustupujúcou nemeckou armádou a boli nutné rozsiahle opravy. Sprejazdnená bola už v máji 1945 a opravy prebiehali až do roku 1947, kedy sa dokončili práce na tuneli.

Elektrifikácia trate prebiehala v dvoch etapách:

• 18. decembra 1980 otvorený úsek Kúty - Jablonica
• 21. mája 1982 otvorený úsek Trnava - Jablonica

Budova stanice Senica bola po rekonštrukcii skolaudovaná v apríli 2013. Postavená bola v roku 1897 a rekonštruovaná v rokoch 1967 a 1968.^[1] V roku 2013 v stanici prebehla rekonštrukcia koľají 1, 2 a 3 a nástupíšť 1 a 2. Rekonštrukcia umožnila bezbariérový prístup cestujúcich, pribudli vodiace prvky pre nevidiacich a zvýšila dĺžku koľají. Zároveň bol vymenený koľajový spodok, zvršok a koľajové polia. Upravené bolo tiež trakčné vedenie, káblové rozvody, osvetlenie a ďalšie súčasti stanice. Novoinštalované boli tiež „informačné a oznamovacie prvky pre cestujúcu verejnosť“. Predpokladané náklady na stavbu boli 2 mil. € a termín ukončenia bol december 2013.^[1]

V úseku Boleráz – Smolenice prebehla v roku 2022 rekonštrukcia železničného zvršku a trolejového vedenia (pôvodné je z roku 1982). Zároveň bola zvýšená traťová rýchlosť na 90 km/h (okrem jedného obmedzenia na 80 km/h) a bola asanovaná Železničná zastávka Bíňovce, miesto ktorej bol postavený betónový prístrešok.^[2]

Aktuálne (od 8.2023 - do 1.2024) prebieha na trati Kúty - Šaštín-Stráže komplexná rekonštrukcia železničného zvršku a trolejového vedenia. Oprava trate zahŕňa výrub drevín, rekonštrukcia mostov, opravu dvoch železničných priecestí a zastávky Kuklov.^[3]

• Kúty – križovatka s traťou 110 (Bratislava – Břeclav) a 114 (Kúty – Skalica – Sudoměřice)
• Kuklov
• Šaštín-Stráže
• Borský Mikuláš
• Šajdíkove Humence
• Senica
• Jablonica
• Cerová-Lieskové
• Buková
• Smolenice
• Bíňovce
• Boleráz
• Klčovany
• Šelpice
• Trnava predmestie
• Trnava – križovatka s traťou 120 (Bratislava – Žilina) a 133 (Trnava – Sereď)

• Zoznam železničných tratí na Slovensku
• Dejiny železníc na Slovensku

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Kúty – Trnava

• ŽSR cestovné poriadky podľa trate

• www.vlaky.net

z d u Železničná infraštruktúra na Slovensku
Hlavné trate	100 110 120 125 127 130 140 150 160 169 170 180 188 190
Vedľajšie trate	101 114 116 121 123 126 128 129 131 132 133 135 141 143 145 151 152 153 154 162 171 172 173 174 181 182 183 184 185 191 193 194 196 Širokorozchodná
Trate s prerušenou pravidelnou osobnou dopravou	112 113 115 117 122 124 133 134 136 142 144 161 163 164 165 166 167 168 186 187 192 195
Lanové a pozemné dráhy	Tatranská Lomnica – Lomnický štít Starý Smokovec – Hrebienok Štrba – Štrbské Pleso (ozubnicová železnica)
Úzkorozchodné historické a múzejné trate	ČHŽ KOLŽ (HLÚŽ, OLŽ) KDŽ PLŽ NPŽ LŽK
Zrušené trate	Rimavská Sobota – Poltár Ružomberok – Korytnica Piešťany – Vrbové Počkaj – Baňa Lucia Devínske Jazero – Stupava Kvetoslavov – Šamorín Lučenec – Halič Gemerské spojky
Medzinárodné koridory	IV. koridor V. koridor VI. koridor

Súradnice: 48°39′46″S 17°20′21″V / 48,662757°S 17,339258°V / 48.662757; 17.339258