Lučenec – Veľký Krtíš
Vlak pre turistov na stanici Malé Straciny (2015).
Základné informácie
Číslo trate	161
Prevádzkovateľ	ŽSR
Dĺžka	41 km
Parametre trate
Rozchod	1 435 mm
Počet koľají	1
Napájacia sústava	neelektrifikovaná
Max. sklon	15 ‰
Max. rýchlosť	60

Železničná trať Lučenec – Veľký Krtíš (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 161) je jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Lučenec a Veľký Krtíš cez územie Maďarska. To znamená, že patrí medzi trate na ktorých sa uskutočňuje peážna doprava.

Spoločná maďarsko-slovenská história v Rakúsko-Uhorsku sa okrem iných oblastí výraznou mierou podpísala aj na doprave. Železnice smerovali do centra, ktorým bola Budapešť a prepojovacích tratí v smere západ-východ bolo málo. Aj Lučenec bol napojený železnicou z Maďarska a až následne sa budovali úseky na území Slovenska. Prvým bolo spojenie cez Fiľakovo, sprevádzkované už 4. mája 1871. Pokračovanie dôležitej trate zo Salgótarjánu po Zvolen bolo dokončené 18. júna 1871. Z mesta Balážske Ďarmoty bola vybudovaná trať popri Ipli, ktorá sa napojila v Lučenci 15. septembra 1896.

Dejiny úseku do Veľkého Krtíša sa začali písať v roku 1946, kedy sa začalo pripravovať železničné spojenie so sieťou ČSD. Vypracované boli návrhy trasovania z Lučenca cez Modrý Kameň do Hontianskych Nemiec s odbočkou Modrý Kameň – Pliešovce a druhý variant povodím Ipľa: Lučenec – Bušince – Slovenské Ďarmoty – Šahy. Táto trať by prepojila úsek z Čaty s traťou na Košice, čím by sa vytvorilo spojenie južného a východného Slovenska.

Rozvoj ťažby uhlia v regióne si vyžadoval dopravné spojenie, ktorým by sa dopravovalo uhlie do Bučiny Zvolen a elektrárne v Zemianskych Kostoľanoch. Preto bol po zamietnutí predošlých návrhov predložený variant, ktorý sa napájal na maďarskú trať a cez Kalondu viedol do Lučenca. Dohoda s Maďarskom v roku 1950 o rekonštrukcii a spoločnom využívaní trate dala zelenú výstavbe a už 12. septembra 1951 bol sprevádzkovaný úsek po Malé Straciny. Trať tak viedla z Lučenca cez Kalondu na územie Maďarska, odkiaľ sa vracala na naše územie pri Bušinciach a pokračovala do Malých Stracín.

V roku 1968 sa oživila myšlienka prepojenia Veľkého Krtíša na Lučenec a Šahy, no výsledkom snáh bolo len predĺženie trate do okresného mesta. K otvoreniu úseku došlo až 28. februára 1978.

Z dôvodu nevyťaženosti bola osobná doprava v úseku Bušince – Veľký Krtíš zastavená od 31. mája 1992 a v úseku Lučenec – Kalonda od 2. februára 2003.

Sprevádzkovanie úsekov

• 15. septembra 1896 → úsek Lučenec – Kalonda
• 12. septembra 1951 → úsek Bušince – Malé Straciny
• 28. februára 1978 → úsek Malé Straciny – Veľký Krtíš

• Lučenec – križovatka s traťou 160 (Zvolen – Košice) a 162 (Lučenec – Utekáč)
• Rapovce
• Kalonda
• hraničný priechod a
  • MÁV Ipolytarnóc – Nógrádszakál
• hraničný priechod a
• Malé Straciny
• Veľký Krtíš

• Zoznam železničných tratí na Slovensku
• Dejiny železníc na Slovensku

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Lučenec – Veľký Krtíš

• www.vlaky.net
• Článok o trati Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine

z d u Železničná infraštruktúra na Slovensku
Hlavné trate	100 110 120 125 127 130 140 150 160 169 170 180 188 190
Vedľajšie trate	101 114 116 121 123 126 128 129 131 132 133 135 141 143 145 151 152 153 154 162 171 172 173 174 181 182 183 184 185 191 193 194 196 Širokorozchodná
Trate s prerušenou pravidelnou osobnou dopravou	112 113 115 117 122 124 133 134 136 142 144 161 163 164 165 166 167 168 186 187 192 195
Lanové a pozemné dráhy	Tatranská Lomnica – Lomnický štít Starý Smokovec – Hrebienok Štrba – Štrbské Pleso (ozubnicová železnica)
Úzkorozchodné historické a múzejné trate	ČHŽ KOLŽ (HLÚŽ, OLŽ) KDŽ PLŽ NPŽ LŽK
Zrušené trate	Rimavská Sobota – Poltár Ružomberok – Korytnica Piešťany – Vrbové Počkaj – Baňa Lucia Devínske Jazero – Stupava Kvetoslavov – Šamorín Lučenec – Halič Gemerské spojky
Medzinárodné koridory	IV. koridor V. koridor VI. koridor

Súradnice: 48°15′26″S 19°39′28″V / 48,257144°S 19,65777°V / 48.257144; 19.65777