Zdislava z Lemberku
| Svätá Zdislava z Lemberku | |
 Forenzná rekonštrukcia podoby tváre sv. Zdislavy z Lemberku | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | cca. 1220 Křižanov, Česko |
| Úmrtie | 1252 Lemberk, Česko |
| Hrob | Kostol svätého Vavrinca a svätej Zdislavy |
| Uctievanie | |
| Začiatok beatifikačného procesu | 1895 |
| Blahorečenie | 27. august 1907 Vatikán Pius X.[1] |
| Svätorečenie | 21. máj 1995 Olomouc[1] Ján Pavol II.[1] |
| Atribúty | jej deti, ošetruje chorých, kôš s chlebom,[1] kríž s ružami[1] |
| Patronát | rodín,[1] libereckého kraja, kongregácie sestier dominikánok, Litoměřická diecéza, český národ[1] |
| Cirkev | Katolícka cirkev |
| Sviatok | 1. január,[1] 30. máj[1] (spomienka v Česku) |
| Odkazy | |
 | Zdislava z Lemberku (multimediálne súbory na commons) |
Svätá Zdislava z Lemberku (* cca. 1220, Križanov – † 1252, Lemberk) bola česká šľachtičná a zakladateľka kláštorov a nemocníc. V roku 1907 bola vyhlásená za blahoslavenú a v roku 1995 pápežom Jánom Pavlom II. za svätú. V tom istom roku požiadal litoměřický biskup o zmenu patrocínia diecézy a od roku 2000 je sv. Zdislava hlavnou patrónkou litoměřickej diecézy. Od roku 2002 je aj patrónkou Libereckého kraja.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Jej otec bol Pribyslav z Križanova na Morave[2] a matka Sibyla, pôvodom zo Sicílskeho kráľovstva na juhu Talianska, ktorá prišla do českých zemí s Kunhutou Švábskou, nevestou kráľa Václava I. Zdislava mala niekoľko súrodencov – dospelého veku sa dožili sestry Alžbeta, vydatá za Smila z Lichtemburka, a Eufémia, manželka Bočka z Obřan.
O jej mladosti sa vie veľmi málo. Jej rodičia mali veľmi vrúcny vzťah k duchovnu a katolíckej cirkvi, takže je teoreticky možná jej výchova v niektorom z moravských kláštorov, alebo aspoň ich vplyv na Zdislavinu výchovu.
V roku 1238 sa vydala za Havla z Lemberku, ktorý bol blízky dôverník kráľa Václava I. Narodili sa im pravdepodobne štyri deti: spoľahlivo doložení synovia Havel, Jaroslav a Zdislav a možno aj dcéra Markéta, ktorú spomína iba Žďárska kronika.
Zdislava bola zrejme ráznou a energickou ženou. Jej meno je spájané s dominikánskymi kláštormi v Turnove a v Jablonnom v Podještědí. V druhom menovanom išlo zároveň aj o špitál, do ktorého, napriek svojmu vysokému postaveniu, osobne dochádzala a starala sa o chorých. S manželovým súhlasom vstúpila do tretieho rádu sv. Dominika.[3]
Zomrela predčasne približne v 33 rokoch, avšak antropologický výskum nepotvrdil tradovanú tuberkulózu. Pochovaná je v kostole sv. Vavrinca v Jablonnom, ktorého stavbu začala, ale už sa nedožila jej dokončenia.[4]
Uctievanie
[upraviť | upraviť zdroj].JPG)
O jej blahorečenie požiadal už v roku 1849 litoměřický biskup Augustin Bartoloměj Hille, avšak bezvýsledne. Proces sa začal až o 46 rokov neskôr, v roku 1895. Impulzom pre beatifikáciu bola aktivita farára z Jablonného v Podještedí Josefa Tschörcha, ktorý požiadal o potvrdenie kultu pani Zdislavy z Lemberka, ktorý bol už od nepamäti. V spolupráci litoměřického biskupa Emanuela Jana Schöbela, litoměřického kanovníka Josefa Štěrbu a litoměřického dominikána Benedikta Kundráta boli vykonané všetky potrebné práce pre beatifikáciu.[5] Proces blahorečenia bol dokončený 6. septembra 1900 a dodaný Kongregácii pre svätorečenie do Ríma. Kongregácia vyjadrila súhlas k procesu 27. augusta 1907 a pápež sv. Pius X. 28. augusta 1907 Zdislavu z Lemberka blahorečil.[6][7]
Vatikán v roku 1995 uznal zázrak uzdravenia MUDr. Františka Straku: v roku 1989 sa jeho príbuzní modlili ku Zdislave a MUDr. Straka sa prebudil z klinickej smrti.[8] Preto 21. mája 1995 pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Česka na stotisícovom zhromaždení na letisku v Olomouci - Neředíne svätorečil blahoslavenú Zdislavu z Lemberku spolu s blahoslaveným Janom Sarkanderom.[9] Na žiadosť litoměřického biskupa Josefa Koukla bola vyhlásená v tom istom roku za hlavnú patrónku litoměřickej diecézy[10] a jej hrob v Jablonnom v Podještědí je diecéznym pútnickým miestom.
V roku 2002 vydala Česká národná banka k 750. výročiu úmrtia Zdislavy pamätnú striebornú mincu v hodnote 200 Kč.
Významné vyobrazenia sv. Zdislavy
[upraviť | upraviť zdroj]- Vitráž sv. Zdislavy a sv. Jana Sarkandera v kostole svätého Cyrila a Metoda v Olomouci
- Mozaika sv. Zdislavy v kláštornom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Žďáři nad Sázavou
- Sadrový reliéf sv. Zdislavy s manželom Havlom v kostole sv. Václava v Křižanove
- Pamätná medaila Zdislavy z Lemberku
- Zvon sv. Zdislavy v kostole sv. Michala v Olomouci
- Pamätná strieborná minca k 750. výročiu úmrtia sv. Zdislavy z Lemberku
- Antropologický portrét sv. Zdislavy od Jiřího Wintera Nepraktu na prianie pápeža Jána Pavla II. pre Kongregáciu pre kauzy svätých pred jej kanonizáciou.
V roku 2018 prebehla z podnetu komtúra Rádu sv. Lazára Jeruzalemského Augustina Karla Andrle Sylora a s podporou litoměrickej diecézy rekonštrukcia podoby sv. Zdislavy z kostrových pozostatkov hlavy. Lebka bola digitalizovaná do 3D modelu českou spoločnosťou Geo-cz. Následne bola brazílskym odborníkom na 3D grafiku a dizajnérom Cícerom Moraesom vytvorená najpravdepodobnejšia podoba sv. Zdislavy.[11]
Inšpirácia v literatúre
[upraviť | upraviť zdroj]Zdislava z Lemberku sa stala námetom pre viac ako 15 stvárnení v beletristických textoch:
- Píseň na blahoslavenou Zdislavu – báseň Jakuba Demla, 1952
- Země Nikoho – báseň v zbierke Jiřího Kuběnu, 1961
- V erbu lvice – román Aleny Vrbovej, 1977
- Útek do Egypta cez Kráľovstvo české - román pre mládež od Otfrieda Preusslera, 1978
- Paní z Lemberka: o blahoslavené Zdislavě – novela Vojtěšky Mazálkovej, 1991
- Legenda o paní Zdislavě – povesť Richarda Neugebauera, 1991
- Zdislava, plamen Boží – básnická zbierka Zuzany Novákovej a Jaroslava Nováka, 1992
- Kytice z královské zahrady: příběhy svatých ochránců Čech a Moravy pro děti – príbehy pre deti od Ivana Renča, 1993
- Zdislava: paní čistého života: příběh jedné z českých světic – novela Pavla Sýkoru a Zdeňka Ferbara, 1995
- O dobré Paní Zdislavě – próza Přemysla Ruta, 2002
- Dýka s hadem, aneb, Tři zločiny, které rozřešil královský prokurátor Oldřich z Chlumu léta Páně 1269 – román Vlastimila Vondrušku, 2002
- Zdislava a ztracená relikvie – román Vlastimila Vondrušku, 2003[12]
- Naše paní Zdislava – básnická zbierka Jana Hraběte-Kroupu, 2003
- Povídky o svaté Zdislavě – poviedky Magdalény Tůmovej, 2007
- Paní Zdislava z Lemberka – báseň Marie Dolistovej preložená do šiestich jazykov, 2009[13]
Inšpirácia vo filme a hudbe
[upraviť | upraviť zdroj]- Královna severních záseků – oratórium Ondřeja Fibicha a Jiřího Smrža, 1993
- V erbu lvice – film režiséra Ludvíka Rážu podľa rovnomenného románu, 1994[14]
- Svatá Zdislava – oratórium skladateľa Miloša Boka, 2001
- Zdislava z Lemberka – kantáta z cyklu České nebe Jana Zástěru na text Marie Dolistovej, 2018
- Já vládnu pouze láskou – kantáta Jana Zástěru k oslave výročia 800 rokov od narodenia sv. Zdislavy na text Jana Matouška, 2020
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i Životopisy svätých [online]. zivotopisysvatych.sk, [cit. 2024-07-19]. Dostupné online.
- ↑ Českolipsko a Máchův kraj. [s.l.] : [s.n.], 2005. ISBN 80-903410-9-8. Kapitola Krajina, lidé, zvyky, s. 10.
- ↑ sv. Zdislava [online]. catholica.cz, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
- ↑ Church Tourism [online]. www.cirkevnituristika.cz, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
- ↑ Život – impulsy [online]. Česká dominikánská provincie, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Českolipsko, str. 10
- ↑ Church Tourism [online]. www.cirkevnituristika.cz, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
- ↑ ŠOLCOVÁ, Štěpánka. ZDISLAVA Z LEMBERKA (postavení ženy ve středověku). Bakalářská práce. Ústí nad Labem : UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE, 2020. Dostupné online. S. 66. Archivované z originálu.
- ↑ Apoštolská cesta papeže Jana Pavla II. do České republiky (20.-22. května 1995) [online]. web.archive.org, 2012-05-12, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online. Archivované 2012-05-12 z originálu.
- ↑ Church Tourism [online]. www.cirkevnituristika.cz, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
- ↑ Vědci vtipně vyřešili záhadu účesu svaté Zdislavy. Podívejte se jak [online]. iDNES.cz, 2018-05-31, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Zdislava a ztracená relikvie. [s.l.] : [s.n.], 2003. ISBN 978-80-243-2899-7.
- ↑ Paní Zdislava z Lemberka = Pani Zdzisława z Lemberka = Knjeni Zdźisława z Lemberka = Frau Zdislawa aus Lemberg = Sinjorino Zdislava de Lemberk = Lady Zdislava from Lemberk. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-80-86673-15-8.
- ↑ Filmová databáze FDb.cz: V erbu lvice
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zdislava z Lemberka na českej Wikipédii.
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
