Blahorečenie alebo beatifikácia (z lat. beatus - blažený) je proces, ktorý predchádza vyhláseniu konkrétnej osoby za blahoslavenú/blaženú v Katolíckej cirkvi, pričom sa podrobne skúma jej život, postoje a skutky. Pri tom môže každý podávať voči blahorečeniu danej osoby námietky. Blahorečená osoba sa nazýva blahoslavená. V gréckokatolíckej cirkvi je namiesto slova blahoslavený zaužívaný tvar blažený.

Základom blahorečenia sú najmenej 2 zázraky (spravidla zázračné vyliečenie) vykonané na základe modlitieb k osobe, ktorá je v procese blahorečenia. Zázraky musia byť stopercentne potvrdené. Ich pravdivosť skúma regionálnym biskupom vymenovaná komisia. Súčasťou skúmania je plynutie určitej doby, ktorá má potvrdiť stálosť uzdravenia.

Blahorečenie predchádza svätorečeniu (vyhláseniu osoby za svätú).