Vodný (kolesový) mlyn je mlyn poháňaný prúdom vody. Energia prúdiacej vody sa prenáša na hriadeľ prostredníctvom vodného kolesa. Staroveký vynález známy antickému svetu už od 2. storočia pred Kr.

Vynález vodného mlyna siaha do obdobia 3. storočia pred naším letopočtom, do ktorého je datované koleso z Perachora. Zvyšky tohto kolesa, ktoré slúžilo ako vodné čerpadlo, boli nájdené pri vykopávkach v Grécku.

Z obdobia 3. storočia pred naším letopočtom pochádza aj prvá písomná zmienka o takomto type zariadenia. Nachádza sa v diele Mechaniké syntaxis (v pojednaniach Pneumatica a Parasceuastica), ktorého autorom je Filón Byzantský. Hoci je otázne, či Filón Byzantský vodný mlyn skutočne vynašiel, je nepochybné, že o ňom písal ako prvý.^[1]

Starogrécky historik a geograf Strabón vo svojom diele Geographica uvádza, že v paláci kráľa Mithridata VI. existoval vodný mlyn na zrno už pred rokom 71 pred Kristom.^[2] Prvý vodný mlyn v Rímskej ríši bol postavený na rieke Tiber v období vlády cisára Augusta.^[3]

Vo Francúzsku sú prvé vodné mlyny doložené už v 6. storočí, v Anglicku v 8. storočí, u južných Slovanov v Korutánsku v 9. storočí. K väčšiemu rozšíreniu vodných mlynov v Európe došlo v období medzi 11. - 14. storočím. Predpokladá sa, že vodný mlyn prenikol na naše územie v období Veľkej Moravy z franskej a panónskej oblasti, ktorú v tých časoch obývali Slovania. Písomný doklad o existencii vodného mlyna na našom území predstavuje napr. zmienka z r. 1135, kde sa píše o mlynskom mieste (locus molendini) a mlynárovi Scykonovi v obci Pavlova na dolnom Hrone. Máme tiež doklad z roku 1138 o troch mlynoch na rieke Žitave v osade Vten. V 13. storočí už máme písomne doložených celkovo 151 vodných mlynov na území dnešného Slovenska. Predpokladá sa, že v 13. - 14. storočí dokázal mlyn pomlieť približne 100 kg obilia denne.^[4] Od 17. do konca 19. storočia boli na Slovensku vodné mlyny situované hlavne pozdĺž Dunaja, Váhu a Ipľa. V roku 1720 vzrástol ich počet na našom území na 1124. K vrcholnému rozmachu vodného mlynárstva došlo v roku 1872, keď sa u nás nachádzalo až 4527 vodných mlynov.^[5]

Vodný mlyn pozostával z troch základných častí:

• zberača vodnej energie, ktorým bolo vodné koleso,
• prevodu, ktorým sa menil smer a rýchlosť otáčania,
• mlynského stroja, ktorý tvorili dva mlecie kamene.

Vodné koleso však v minulosti slúžilo nielen na mletie obilia, ale aj na drvenie rudy a kameňa, kovanie železa alebo na trepanie a česanie ľanu a konope. Vodnými kolesami sa poháňali aj píly na rezanie dreva.

Súčasťou mlyna je aj náhon. Náhon aj s turbínou je napr. neoddeliteľnou súčasťou mlynského areálu Mudrochov mlyn a tvorí hnaciu sústavu výrobnej prevádzky. Prezentuje technologický vývoj vodných pohonov od menej účinného dreveného vodného kolesa, v tomto prípade na vrchnú vodu, na vysoko účinnú vodnú turbínu, v tomto prípade Francisovu turbínu so špirálovou rozvodnou skriňou a horizontálnym hriadeľom.