Vodné koleso alebo mlynské koleso je jedným z najstarších zariadení na získanie energie prúdiacej vody.

Sila vodného prúdu bola jedným z prvých využívaných zdrojov energie. Vodné koleso bolo široko využívané v staroveku, stredoveku, i na začiatku novoveku, a to najmä na pohon vodných mlynov. Neskôr bolo používané i na pohon mechanizmov v kováčskych dielňach – hámroch a na pílach. V niektorých krajinách je vodné koleso dodnes využívané napríklad pre čerpanie vody.

Vodné koleso býva zvyčajne vyrobené z dubového dreva a po obvode má radu drevených lopatiek alebo vreciek. Principiálne možno vodné kolesá rozdeliť na tri druhy:

• Koleso na spodnú vodu využíva len kinetickú energiu vody prúdiacej pod ním.
• Koleso na strednú vodu využíva i potenciálnu energiu vody, ktorá je k nemu privádzana vyššie, než je hladina odtekajúcej vody. Oba druhy kolies sa otáčajú spodnou časťou v smere toku vody.
• Koleso na vrchnú vodu je zalievané zhora a otáča sa v smere prúdu vody vrchnou časťou. Využíva najmä potenciálnu energiu vody.

• 
  Koleso na spodnú vodu
• 
  Koleso na strednú vodu
• 
  Koleso na vrchnú vodu

Kolesá na lodných mlynoch sa stavali na lodiach a išlo o kolesá na spodnú vodu. Pri poklese vody klesal celý mlyn a nehrozilo vyschnutie.

Vodné koleso bolo v 20. storočí nahradené oveľa účinnejšou vodnou turbínou. Možno ho ale vidieť v činnosti v niektorých zachovalých múzejných prevádzkach. Na princípe vodného kolesa pracoval aj voľakedy veľmi obľúbené detské hračky našich predkov – vodné mlynky, ktoré si často stavali na potoku.

• Hámor
• Kolesový parník
• Vodný kolesový mlyn

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vodní kolo na českej Wikipédii.