Viničná hora
| Viničná hora | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Trebišov |
| Obec | Veľaty |
| Pohorie | Zemplínske vrchy |
| Povodie | Bodrog |
| Nadmorská výška | 282,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°30′03″S 21°39′46″V / 48,5009°S 21,6627°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Veľaty |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Viničná hora[1] (282,8 m n. m.[2][3]) je vrch v Zemplínskych vrchoch, krajinnom celku Matransko-slanskej oblasti.[4] Leží nad obcou Veľaty, približne 13 km južne od Trebišova.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severozápadnej časti pohoria.[4] Vrch leží v Košickom kraji, v okrese Trebišov a na katastrálnom území obce Veľaty.[1] Najbližšími sídlami sú severne situované Veľaty a západne ležiace Michaľany a Luhyňa, južne sa nachádza Čerhov a Veľká Tŕňa a východne Kašov, Kysta a Hrčeľ.[5][3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Viničná hora leží na severozápadnom okraji Zemplínskych vrchov, na konci hlavného hrebeňa. Západne sa nachádza Ondrejský kopec (211 m n. m.), Veľká hora (332 m n. m.) a Suchá hora (605 m n. m.), severne Hliník (221 m n. m.), východne Baňa (190 m n. m.), Avaš (237 m n. m.), Halovská hora (300 m n. m.), Veľký vrch (272 m n. m.), Strekov (279 m n. m.) a Vysoký vrch (434 m n. m.) a južne Rozhľadňa (470 m n. m.), Chotárny vrch (413 m n. m.), Šimonov vrch (331 m n. m.), Čierna hora (240 m n. m.) a Hečka (169 m n. m.).[5][2] Východné svahy odvodňuje Hrčeľský potok do Chlmca a Ondavy, južné potok Hečka a západné bezmenný potok, smerujúci do Roňavy v povodí Bodrogu. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5][6]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných častí s redšou vegetáciou je možné vidieť okolité vrcholy Zemplínskych vrchov, Východoslovenskú nížinu, Slanské vrchy a Vihorlatské vrchy.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný z okolitých obcí. Severným a východným úbočím však prechádza 
červeno značený chodník z ATC Mária cez Kúpele do Veľkej Tŕne.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-01]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Zemplínske vrchy – Latorická rovina. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 89.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-01]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-01]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-01]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-01]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]| Podcelky (časti) | |
|---|---|
| Veľkoplošné chránené územie | |
| Národná prírodná rezervácia | |
| Chránený areál | |
| Kultúrne a historické pamiatky | |
| Vybrané vrcholy Zemplínskych vrchov |
|
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
