Chotárny vrch (Zemplínske vrchy)
| Chotárny vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Trebišov |
| Obec | Malá Tŕňa |
| Pohorie | Zemplínske vrchy |
| Povodie | Bodrog |
| Nadmorská výška | 412,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°27′40″S 21°42′47″V / 48,4612°S 21,713°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Malá Tŕňa |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Chotárny vrch[1] (412,8 m n. m.[2]) je tretí najvyšší vrch v Zemplínskych vrchoch, krajinnom celku Matransko-slanskej oblasti.[3] Leží nad obcou Malá Tŕňa, približne 16 km južne od Trebišova.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej, najvyššej časti pohoria.[3] Vrch leží v Košickom kraji, v okrese Trebišov a na katastrálnom území obce Malá Tŕňa[1], čiastočne i Černochov. Najbližšími sídlami sú západne situovaná Malá a Veľká Tŕňa, severne sa nachádza Kysta a Kašov, východne Cejkov a južne Černochov a Bara.[2][4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Chotárny vrch leží v hlavnom hrebeni Zemplínskych vrchov, južne od dominantnej Rozhľadne (470 m n. m.). Západným smerom sa nachádza Berecka (262 m n. m.), Hečka (169 m n. m.) a Čierna hora (240 m n. m.), južne Šimonov vrch (331 m n. m.), Pleš (278 m n. m.), Stredný vrch (252 m n. m.) a Borsuk (267 m n. m.), východne Medový vrch (322 m n. m.), Čierna hora (325 m n. m.), Plochá hora (348 m n. m.), Bocianí vrch (267 m n. m.), Vlčia hora (257 m n. m.) a Veľký vrch (272 m n. m.) a severne Avaš (237 m n. m.), Strekov (279 m n. m.), Vysoký vrch (434 m n. m.), Rozhľadňa (470 m n. m.) a Halovská hora (300 m n. m.).[4][2] Západné svahy odvodňuje Malotŕňanský potok do Roňavy, južné Barský potok a východné Mlynský potok, všetky v povodí Bodrogu. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4][5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je ojedinele vidieť okolité vrcholy Zemplínskych vrchov, Východoslovenskú nížinu, Slanské vrchy a Vihorlatské vrchy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z okolitých obcí.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-12-27]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Zemplínske vrchy – Latorická rovina. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-27]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-12-27]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-12-27]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-12-27]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]| Podcelky (časti) | |
|---|---|
| Veľkoplošné chránené územie | |
| Národná prírodná rezervácia | |
| Chránený areál | |
| Kultúrne a historické pamiatky | |
| Vybrané vrcholy Zemplínskych vrchov |
|
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
