O obci v Česku pozri Temešvár (okres Písek).

Temešvár
mesto
Erb
Prezývka: Malá Viedeň (Mica Vienă)
Štát	Rumunsko
Župa	Timiș
Nadmorská výška	90 m n. m.
Súradnice	45°45′35″S 21°13′48″V / 45,75972°S 21,23000°V / 45.75972; 21.23000
Rozloha	130,5 km² (13 050 ha)
Obyvateľstvo	331 927 (2016)
- okresu	468 162
Hustota	2 543,5 obyv./km²
prvá písomná zmienka	1019
Primátor	Dominic Fritz (2020) (USR-PLUS)
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
Telefónna predvoľba	+40 256
EČV	TM
Poloha mesta v Rumunsku
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Temešvár (rum. Timişoara, maď. Temesvár) je mesto v západnom Rumunsku. Má rozlohu 130,5 km² a s počtom obyvateľov cez 331 927 (2016) je štvrtým najľudnatejším mestom v Rumunsku. Temešvár je ekonomickým a kultúrnym centrom Banátu.

Prvá zmienka o oblasti dnešného Temešváru pod menami ako Dibiscos, Bisiskos, Tibiskos, Tibiskon, Timbisko pochádza z roku 1019 z písomností byzantského cisára Basilea II., aj keď nie všetci historici sa zhodujú s identifikáciou spomínaných názvov so súčasným Temešvárom.^{[chýba zdroj]} V dekréte uhorského kráľa Ondreja z roku 1212 sa taktiež spomína pevnosť Castrum Temesiensis a mesto samotné sa nachádza v dokumentoch z roku 1474.

V roku 1552 bol Temešvár dobytý Turkami, pod kontrolu monarchie sa dostal až v roku 1716. Po znovuobsadení Habsburgovcami nastáva rozmach mesta. V roku 1718 bol v Temešvári otvorený prvý pivovar v Banáte a Transylvánii a neskôr aj prvá továreň na spracovanie tabaku (taktiež aj prvá tabaková továreň v dnešnom Rumunsku). V rokoch 1728 až 1771 bol postavený kanál Bega, spájajúci mesto s Dunajom.

Mesto Temešvár bolo prvým v monarchii, ktoré malo verejné osvetlenie (z olejových lámp) a taktiež aj prvým v Európe s elektrickým verejným osvetlením. Po prvej svetovej vojne bolo krátko obsadené Srbmi, ktorí Temešvár opustili 26. júla 1919 a následne bol Trianonskou zmluvou prisúdený Rumunsku.

• Katedrála svätého Juraja – rímskokatolícka katedrála
• Katedrálny chrám Troch hierarchov – katedrála Rumunskej pravoslávnej cirkvi

Rumuni – 85,52 %
Maďari – 7,64 %
Nemci – 2,25 %
Srbi – 1,98 %
Rómovia – 0,96 %
Bulhari – 0,38 %
Ukrajinci – 0,23 %
Slováci – 0,17 %
Židia – 0,11 %
a iní

pravoslávni – 80,67 %
rímski katolíci – 10,15 %
pentekostalisti – 2,61 %
reformovaní – 1,95 %
baptisti – 1,48 %
grécki katolíci – 1,22 %
luteráni – 0,10 %
a iní.

• Nikolaus Lenau (* 1802 – † 1850), rakúsky básnik
• Károly Kerényi (* 1897 – † 1973),maďarsko-švajčiarsky psychológ, religionista a mytológ
• Herta Müllerová (* 1953), nemecká spisovateľka, držiteľka Nobelovej ceny
• Tőkés László, kňaz maďarskej národnosti, poslanec európskeho parlamentu, osobnosť rumunskej revolúcie.

• Cancún, Mexiko
• Faenza, Taliansko
• Gera, Nemecko
• Karlsruhe, Nemecko
• Mulhouse, Francúzsko
• Nový Sad, Srbsko
• Rueil-Malmaison, Francúzsko
• Sassari, Taliansko
• Segedín, Maďarsko
• Šen-čen, Čína
• Treviso, Taliansko
• Zrenjanin, Srbsko

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Temešvár

• Máp Timisoara
• Timisoara Tourism En

z d u Municípiá v Rumunsku
0. stupňa	Hlavné mesto Bukurešť
I. stupňa	Kluž Temešvár Jasy Konstanca Craiova Brašov Galac Ploješť Oradea Braila Bacău Târgu Mureș
II. stupňa	Adjud Aiud Alba Iulia Alexandria Arad Baia Mare Băilești Bârlad Beiuș Bistrița Blaj Botoșani Brad Buzău Calafat Călăraşi Câmpia Turzii Câmpina Câmpulung Câmpulung Moldovenesc Caracal Caransebeș Carei Codlea Curtea de Argeș Dej Deva Dorohoi Drăgășani Drobeta-Turnu Severin Făgăraș Fălticeni Fetești Focșani Gheorgheni Gherla Giurgiu Hunedoara Huși Lugoj Lupeni Mangalia Marghita Medgidia Mediaș Miercurea Ciuc Moinești Moreni Motru Odorheiu Secuiesc Oltenița Onești Orăștie Orșova Pașcani Petroşani Piatra Neamţ Pitești Rădăuți Râmnicu Sărat Râmnicu Vâlcea Reghin Reșița Roman Roșiorii de Vede Săcele Salonta Satu Mare Sebeș Sfântu Gheorghe Sibiu Sighetu Marmației Sighișoara Slatina Slobozia Suceava Târgoviște Târgu Jiu Târgu Secuiesc Târnăveni Tecuci Toplița Tulcea Turda Turnu Măgurele Urziceni Vaslui Vatra Dornei Vulcan Zalău