Marghita
Margitta
municípium
Erb
Štát	Rumunsko
Župa	Bihárska župa
Časti	Cheț, Ghenetea
Súradnice	47°20′30″S 22°19′50″V / 47,34167°S 22,33056°V / 47.34167; 22.33056
Obyvateľstvo	15 770 (2011)
Primátor	Pocsaly Zoltán (nezávislý)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	26877
Poloha mesta v Rumunsku
Webová stránka: margitha.ro
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Marghita (maď. Margitta) je mesto v Bihárskej župe v Rumunsku, nachádzajúce sa 56 km severovýchodne od župného mesta Oradea.

Najstaršie archeologické nálezy sa datujú do doby kamennej, bronzovej a železnej. Po christianizácii Maďarov, v roku 1000 kráľ Štefan I. pripojil Sedmohradsko k Uhorskému kráľovstvu. Počas tatárskeho vpádu roku 1241 bola osada vypálená a väčšina obyvateľov bola zajatá alebo zabitá. Utiekli iba tí, čo sa schovali v okolitých lesoch. Po invázii sa ľudia do Marghity vrátili a obnovili svoje domovy spálil. Dokumenty hovoria, že názov mal v histórii tri podoby: Marghiureta, Margitfalva a Marghita. Podľa legiend názov pochádza buď z porastov králikov (rum. margarete) v okolí mesta, alebo z údajného kostola svätej Margaréty z Antiochie, ktorý sa mal v blízkosti mesta nachádzať.^{[chýba zdroj]}

Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1216. V štrnástom storočí sa mesto stalo centrom maďarského panstva v oblasti. V roku 1332 je zaznamenané pod názvom Margitfalva. V roku 1376 kráľ Ľudovít I. udelil Marghite právo usporadúvať trhy, čo spôsobilo masívny rozmach mesta. Počas feudalizmu sa odohrali nepokoje, napríklad v rokoch 1467 a 1514.

Na začiatku 16. storočia prišli do Európy Turci. Po porážke Maďarov pri Moháči v roku 1526 Uhorsko odstúpili Osmanskej ríši južné provincie, medzi nimi aj Bihársku župu. Mesto zostalo dôležitým obchodným centrom. V rokoch 1710 a 1739 zachvátil mesto mor a zdecimoval populáciu.

Na začiatku osemnásteho storočia, s oslabením tureckej sily, sa Marghita stala súčasťou habsburskej monarchie. V roku 1823 zničil požiar takmer polovicu mesta. Počas revolučného roku 1948 boli v Marghite zaznamenané veľké vzbury. Hoc porazená, striktne vzaté bola revolúcia pre mesto úspešná – bolo zrušené nevoľníctvo, čo viedlo k zásadným zmenám v živote mesta. Zvýšil sa počet remeselných výrobcov a každý piatok sa začali organizovať trhy. Poľnohospodárska výroba bola organizovaná na farmách, z Prahy a Viedne boli privezené nové poľnohospodárske stroje.

V roku 1852 získali mesto Čákiovci, ktorí tu postavili hrad. Nový majiteľ zväčšil význam mesta. V tej dobe tu žilo cca 5 000 obyvateľov.

Po prvej svetovej vojne sa Transylvánia spojila s niekdajším Rumunským kráľovstvom a stala sa súčasťou tzv. veľkého Rumunska. Mesto sa veľmi rýchlo rozvíjalo, najmä v oblasti remeselnej výroby. V roku 1920 žilo v meste asi 7 000 obyvateľov prevažne rumunskej, maďarskej a židovskej národnosti. Roku 1940 bolo okupované Horthyho vojskami. V rokoch 1940 – 1944 bolo z mesta deportovaných asi 1 700 Židov. Oslobodené bolo 20. októbra 1944 rumunskými a sovietskymi vojskami.

Komunistický režim bol v Rumunsku od roku 1947 a rovnako ako v celej krajine, prejavil sa aj v Marghite. Všetok majetok prešiel do rúk štátu. Ale v najbližších rokoch, mesto zažívalo obdobie najintenzívejšieho vývoja v svojej histórii. Objavil sa prvý ťažký priemysel. V rokoch 1949 – 1960 sa v meste začala vyrábať najmä obuv, oblečenie a z ťažkého priemyslu rôzne kovové konštrukcie a frézy. Po roku 1960 sa Marghita stala sídlom s takmer čisto priemyselným charakterom. Poľnohospodárske a remeselné mesto má jasné trendy industrializácie. Badať prírastok obyvateľov. Podľa sčítania ľudu roku 1964 malo mesto 10 175 obyvateľov.

Po revolúcii roku 1989, ktorá viedla k pádu komunistického režimu v Rumunsku sa začalo, ako aj v iných európskych postkomunistických krajinách s masívnou privatizáciou. V meste otvorilo svoje podniky niekoľko súkromných spoločností, mnoho ľudí začalo podnikať. V roku 1989 tu žilo asi 19 000 obyvateľov, z toho 17 000 v centre, v časti Cheț 1200 a v časti Ghenetea 700.

Mesto je známe najmä vďaka tunajším termálnym kúpeľom. V okolí sa nachádzajú tri pramene. Najčastejším cieľom turistických vychádzok je vrch Plopiș.

• Berettyóújfalu, Maďarsko
• Kiskőrös, Maďarsko

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marghita na rumunskej Wikipédii.

z d u Municípiá v Rumunsku
0. stupňa	Hlavné mesto Bukurešť
I. stupňa	Kluž Temešvár Jasy Konstanca Craiova Brašov Galac Ploješť Oradea Braila Bacău Târgu Mureș
II. stupňa	Adjud Aiud Alba Iulia Alexandria Arad Baia Mare Băilești Bârlad Beiuș Bistrița Blaj Botoșani Brad Buzău Calafat Călăraşi Câmpia Turzii Câmpina Câmpulung Câmpulung Moldovenesc Caracal Caransebeș Carei Codlea Curtea de Argeș Dej Deva Dorohoi Drăgășani Drobeta-Turnu Severin Făgăraș Fălticeni Fetești Focșani Gheorgheni Gherla Giurgiu Hunedoara Huși Lugoj Lupeni Mangalia Marghita Medgidia Mediaș Miercurea Ciuc Moinești Moreni Motru Odorheiu Secuiesc Oltenița Onești Orăștie Orșova Pașcani Petroşani Piatra Neamţ Pitești Rădăuți Râmnicu Sărat Râmnicu Vâlcea Reghin Reșița Roman Roșiorii de Vede Săcele Salonta Satu Mare Sebeș Sfântu Gheorghe Sibiu Sighetu Marmației Sighișoara Slatina Slobozia Suceava Târgoviște Târgu Jiu Târgu Secuiesc Târnăveni Tecuci Toplița Tulcea Turda Turnu Măgurele Urziceni Vaslui Vatra Dornei Vulcan Zalău