Miera sa vo filozofii chápe napr. ako kvalitatívne určený interval kvantitatívnych zmien, v hraniciach ktorého môže existovať daná kvalita či podstatná určenosť objektu.

Pojmy alebo predstavy miery závisia od významových útvarov, ktoré intervenujú v priebehu ich tvorby a značne sa líšia. Napr. v gréckej mytológii je symbolom miery bohyňa spravodlivosti Themis, jej dcéra Diké (ochrankyňa mieru, pokoja a práva) a Nemezis (bohyňa spravodlivej odplaty). V antických tragédiách miera vystupuje ako druh kozmickej miery (nepísaný zákon, ktorý nemožno beztrestne prekročiť, nevratné striedanie dňa a noci).

Filozofickú kategóriu miery vymedzil po prvý raz Hegel, a to ako jednotu kvalitatívnej a kvantitatívnej určenosti vecí.

• estetika – miera je hranica estetična. Špeciálne v umení sa týka množstva a povahy použitých výrazových prostriedkov, kompozičných pravidiel a pod. Všeobecne označuje estetická miera to, že nejaký jav vstupuje do estetickej funkcie alebo z nej vystupuje.
• etika – mierou je umiernenosť.

Podľa Šindelářa je miera hranica premenlivosti a prechodu stavov, javov, procesov z jedných do druhých, organická jednota kvantity a kvality. Každý predmet alebo jav má určité hranice premenlivosti, za ktorými kvantitatívne zmeny vedú ku kvalitatívnym zmenám. Práve tieto hranice sú mierou. Pre zachovanie miery treba určitú stabilitu podmieňujúcich článkov, účastníkov a pod., rovnováhu kvantity a kvality (napr. výrazná zmena v počte účastníkov nejakej akcie môže podstatne zmeniť aj jej výsledok alebo aspoň jej priebeh.

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.