Antická tragédia (z gr. τραγωδία - tragóidiá; "spev kozla") je jeden zo základných a najstarších dramatických žánrov, dráma vážneho obsahu, zobrazujúca tragično.

Podobne ako satyrské hry a komédie sa aj tragédia odvodzuje z bohoslužobných spevov na oslavu boha Dionýza (piesne, tzv. dityramby, prednášal väčšinou zbor preoblečený za satyrov, Dionýzovych sprievodcov, niekedy – najmä na Peloponéze – priamo za kozlov). Postupným dramatizovaním dityrambov sa zrodila dramatická forma, ktorá sa v priebehu vývoja diferencovala najprv na tragédiu a satyrskú hru (iný výklad spája vznik tragédie s piesňou pri obetovaní kozla).

Prvý k vyvoju dramatickej formy prispel Arión, ktorý prerušoval spevy zboru epickým rozprávaním náčelníka chóru, líčiacim Dionýzove príbehy. Z peloponézskych dithyrambov vznikol dramatický útvar až v Atike (jej strediskom boli Atény); Thespis uviedol (podľa tradície v rokoch 536 – 533 pred Kr.) prvú tragédiu, postavil v nej proti chóru sólového herca, ktorý sa rozprával so zborom v jambickom prehovore alebo na otázky chóru, prípadne jeho náčelníka, odpovedal (býval preto označovaný ako hypokrités – ten, kto vysvetľuje); tak sa vytvoril predpoklad pre vznik dramatického dialógu. Aischylos neskôr zaviedol druhého, Sofokles ešte tretieho herca (každý z nich hral dve i viac rolí), otvorili tak cestu k prepracovaniu dramatického konfliktu.

Vznikom antickej tragédie sa zaoberal Nietzsche vo svojom diele Zrodenie tragédie z ducha hudby (1872).

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.