Kapusta repková kvaková
| Kapusta repková kvaková | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Synonymá | |
| pozri text článku | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Kapusta repková kvaková[1][2] (iné názvy: kvaka[1][2], kapusta kvaková[3]; ľudové názvy: turín, runkla, runkľa, karpeľ; lat. Brassica napus subsp. [alebo convar. alebo var.] napobrassica, Brassica napus Skupina Napobrassica, Brassica napus Skupina Rutabaga, Brassica napus Skupina Rapifera, Brassica napus subsp. rapifera, Brassica napobrassica [1][1][4][5]) je taxón (dnes spravidla uvádzaný ako poddruh, varieta či Skupina) patriaci do druhu kapusta repková (Brassica napus).
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Je to dvojročná hospodárska rastlina, ktorá v prvom roku vytvorí mohutnú koreňovú buľvu a v druhom zakvitne (v máji až júni). Buľva je guľovitá až mierne hranatá, do 10 cm veľká, zvonka žltohnedá, fialkastá či čierna, vnútri biela s trochu sladkou a štipľavou chuťou; existujú aj žltomäsité kultivary. Je odolná voči chladu, nie je náročná na pôdu, potrebuje pomerne veľa vlhkosti. [1]
Význam
[upraviť | upraviť zdroj]Používa sa ako zelenina (jedia sa buľvy) a ako krmovina. [1]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Nie je isté, či kvaka bola vypestovaná zo starších foriem repky olejnej (Brassica napus subsp. oleifera) alebo či vznikla krížením kapusty obyčajnej (Brassica oleracea) s kapustou poľnou (Brassica rapa). Pravdepodobne vznikla až v 15. či 16. storočí v Škandinávii. V minulosti sa isté zmienky antických autorov (napr. Theofrasta) chybne považovali za zmienky o kvake.[6][7][8]
Prvá známa písomná zmienka o kapuste repkovej kvakovej pochádza od botanika Gasparda Bauhina v práci z roku 1620, kde spomína kvaku divo rastúcu vo Švédsku. [8]
Zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]| 100 g kvaky:[9] | |||||||
| energia | proteín | tuk | draslík | vápnik | horčík | vitamín C | |
| 37 kcal / 157 kJ | 1g | 0,16 g | 305 mg | 43 mg | 20 mg | 25 mg | |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Helena Šípošová. 1. vyd. Zväzok V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. Bratislava : Veda, 2002. 835 s. ISBN 80-224-0710-0. S. 700–702.
- ↑ a b ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 134.
- ↑ karpeľ. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8.
- ↑ Brassica_napus.html [online]. plantnames.unimelb.edu.au, [cit. 2019-07-22]. Dostupné online.
- ↑ WIERSEMA, John H.; LEÓN, Blanca. World Economic Plants (A Standard Reference, Second Edition). Boca Raton : CRC Press, 2016. 1336 s. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 113.
- ↑ Die Steckrübe - Gemüse der Jahre 2017/18 [online]. nutzpflanzenvielfalt.de, [cit. 2019-07-22]. Dostupné online.
- ↑ LIM, T. K.. Edible Medicinal and Non Medicinal Plants (Volume 9, Modified Stems, Roots, Bulbs). [s.l.] : Springer, 2014. 1036 s. ISBN 978-94-017-9511-1. S. 761.
- ↑ a b JANICK, Jules. Plant Breeding Reviews. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2011. 420 s. ISBN 978-1-118-10049-3.
- ↑ FoodData Central [online]. fdc.nal.usda.gov, [cit. 2019-07-21]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
