Kalvária Prešov
kalvária
Kalvária
Nadmorská výška	265 m n. m.
Súradnice	48°59′17″S 21°13′33″V / 48,98806°S 21,22583°V / 48.98806; 21.22583
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Prešovská kalvária je komplex barokových kaplniek a kostola, nachádzajúci sa na pahorku (265 m n. m.) na západnom okraji Prešova. V minulosti ju považovali za druhú najkrajšiu kalváriu na území Uhorska (po banskoštiavnickej kalvárii). Pochádza z prvej polovice 18. storočia.

Prešovská Kalvária vznikla začiatkom 18. storočia, pôsobením jezuitov v období rekatolizácie z iniciatívy Spolku umierajúceho Krista. S výstavbou prvých sakrálnych objektov sa začalo r. 1720, ale niektoré kaplnky krížovej cesty sa budovali ešte aj v 19. storočí. Ako prvá bola na jeseň r. 1721 posvätená kaplnka Krista na Olivovej hore a kríž. Stavbu realizovali z prostriedkov mesta a darcov spomedzi mešťanov a okolitej šľachty. Celý komplex Kalvárie bol ukončený až v r. 1893 a okrem kostolíka sv. Kríža ho tvorí štrnásť kaplniek krížovej cesty, kaplnka Svätých schodov, katakomby a priľahlý cintorín.

Všetky kaplnky krížovej cesty, okrem kaplnky Svätých schodov, majú podobný tvar a to štítové priečelie, zdobené ornamentami, erbom donátora (aspoň čiastočne sú zachované erby: Dessewffy - II. zastavenie, Szirmay - VIII. a XI. zastavenia, Barkóczi - zrejme X. zastavenie, Klobušický - XII. zastavenie, mesto Prešov - XIV. zastavenie) a polkruhovito zaklenutým vstupným portálom. Ochranné mreže kaplniek sú bohato zdobené. Kaplnka Svätých schodov bola postavená r. 1765 podľa vzoru kaplnky Sancta Scala pri Lateránskom kostole v Ríme a dalo ju postaviť z vďačnosti mestu za poskytnutie azylu po nútenom úteku z Poľska, litovské knieža Karol II. Radziwill. V priečelí nad vchodom do tejto kaplnky umiestnili kniežací erb. Interiér vypĺňa 28 schodov, oltár s kamennou plastikou Piety a nástenné maľby od Ondreja Trtinu.

Krížová cesta pozostáva zo 14 zastavení a je tvorená týmito kaplnkami:1. Posledná večera, 2. Ježiš na Olivovej hore, 3. Ježiš udretý pred veľkňazom Annášom, 4. Sväté chody, 5. Bičovanie, 6. Neznámy fundátor, 7. Ježišovo stretnutie s plačúcimi ženami, 8. Ukrižovanie, 9. Kristus na kríži, 10. Sňatie z kríža, 11. Uloženie do hrobu, 12. Zmŕtvychvstanie, 13. Neveriaci Tomáš, 14. Nanebovstúpenie. V galérii sú tieto zastavenia usporiadané chronologicky. Pri každom zastavení prvý obrázok zobrazuje solitér a druhý zobrazuje výjav v jeho interiéri.

• 
  I. zastavenie. Posledná večera
• 
  I. zastavenie. Posledná večera, interiér
• 
  II. zastavenie. Ježiš na Olivovej hore
• 
  II. zastavenie. Ježiš na Olivovej hore, interiér
• 
  III. zastavenie. Ježiš udretý pred veľkňazom Annášom
• 
  III. zastavenie. Ježiš udretý pred veľkňazom Annášom, interiér
• 
  IV. zastavenie. Sväté schody
• 
  IV. zastavenie. Sväté schody, interiér
• 
  V. zastavenie. Bičovanie
• 
  V. zastavenie. Bičovanie, interiér
• 
  VI. zastavenie. Ecce homo
• 
  VI. zastavenie. Ecce homo, interiér
• 
  VII. zastavenie. Ježišovo stretnutie s plačúcimi ženami
• 
  VII. zastavenie. Ježišovo stretnutie s plačúcimi ženami, interiér
• 
  VIII. zastavenie. Ukrižovanie
• 
  VIII. zastavenie. Ukrižovanie, interiér
• 
  IX. zastavenie. Kristus na kríži
• 
  IX. zastavenie. Kristus na kríži, interiér
• 
  X. zastavenie. Sňatie z kríža
• 
  X. zastavenie. Sňatie z kríža, interiér
• 
  XI. zastavenie. Uloženie do hrobu
• 
  XI. zastavenie. Uloženie do hrobu, interiér
• 
  XII. zastavenie. Zmŕtvychvstanie
• 
  XII. zastavenie. Zmŕtvychvstanie, interiér
• 
  XIII. zastavenie. Neveriaci Tomáš
• 
  XIII. zastavenie. Neveriaci Tomáš, interiér
• 
  XIV. zastavenie. Nanebovstúpenie
• 
  XIV. zastavenie. Nanebovstúpenie, interiér

Okrem kostola a kaplniek patrí ku komplexu prešovskej Kalvárie cintorín a katakomby. Katakomby boli postavené v roku 1836 a slúžili ako hrobka pre kňazov. Ich múr pri pohľade z mesta vytvára dojem hradieb. Na cintoríne sa zachovali umelecky cenné krypty v empírovom a historizujúcom slohu. Celý komplex Kalvárie už bol v minulosti reštaurovaný a upravovaný. Aj v súčasnej dobe prebiehajú na viacerých objektoch stavebné, reštaurátorské a záchranné práce.

Barokový Kostol svätého Kríža postavili na Kalvárii r. 1753. Stavbu viedol František Perger, ktorý staval tiež Kalváriu v Banskej Štiavnici. Nástenné maľby v interiéri sú dielom prešovského maliara Ondreja Trtinu. V kostole sv. Kríža vytvoril barokový priestor, ktorý využitím farieb a svetla opticky pôsobí oveľa väčším dojmom než akým je reálne. Nad oltárom sú tri kríže a sochy Panny Márie, Márie Magdalény a sv. Jána apoštola. Ku kostolíku boli v roku 1766 po oboch stranách pristavené dve bočné kaplnky. Z juhu- Božského srdca a zo severu- Božského hrobu. V roku 1767 postavili pod múrom stojacu dvojpodlažnú kaplnku a plastikou „Ecce homo!“. Organ inštalovali r. 1768. V kostole sú tri zvony, z r. 1752, 1774 a 1824. Kostol slávnostne vysvätili aj s celým dovtedy stojacim komplexom Kalvárie 14. septembra 1769.

• Kónya, P.: Za hradbami

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kalvária (Prešov)

• Putovanie po slovenských Kalváriách I - Prešov
• Prešovská Kalvária, opis a obnova

Súradnice: 48° 59′ 16″ s.š., 21° 13′ 35″ v.d.

z d u Mestské časti Prešova (26)
Mestská časť č. 1	Sídlisko III Sídlisko Mladosť Rúrky
Mestská časť č. 2	Sídlisko II Pod a Za Kalváriou Pod Kamennou baňou Pod Wilec hôrkou Borkút Vydumanec Kyslá voda Cemjata
Mestská časť č. 3	sever mesta (Mier) Šidlovec (Okrúhliak, Pustá dolina) Dúbrava Surdok Kúty Nižná Šebastová (Širpo, Išľa)
Mestská časť č. 4	stred mesta (Táborisko, Duklianskych hrdinov) Staré mesto
Mestská časť č. 5	Solivar Soľná baňa Šváby (Teľov, Delňa)
Mestská časť č. 6	Sekčov (časť od P. Horova po L. Novomestského a od Federátov po Višňovú)
Mestská časť č. 7	Sekčov (časť od Šrobárovej po Vihorlatskú a Sibírsku ul.) Šalgovík
Bývalé mestské časti	Šarišské Lúky (1970 – 1990, od 1990 súčasť Ľubotíc) Ľubotice (1970 – 1990) Haniska (1970 – 1990)