František Perger
Narodenie	1. júl 1700 Žlutice pri Toužime
Úmrtie	26. apríl 1772 (71 rokov) Prešov
Biografický portál

František Perger (* 1. júl 1700, Žlutice pri Toužime – † 26. apríl 1772, Prešov) bol slovenský jezuita. Presadil a viedol výstavbu Kalvárie v Banskej Štiavnici (1744 – 1751) a kostola Kalvárie v Prešove (1753).

Narodil sa v českých Žluticiach pri Toužime.

Dvadsaťročný sa stal jezuitom, študoval v Trnave, Šoprone a v Štajerskom Hradci.

Slúžil ako kazateľ v Nemecku, Uhorsku a Sedmohradsku.

V čase veľkého moru (1738-40) slúžil najskôr chorým v Temešváre, potom tri roky v Budíne.

Jeden rok slúžil ako vojenský kňaz v novej komárňanskej pevnosti.

Pôsobil aj v Petrovaradíne, v Budíne a v Košiciach ako predstavený, provinciál a spirituál^[1] .

V Banskej Štiavnici pôsobil pravdepodobne od r. 1743 do jesene 1751.

Krátko po posviacke štiavnickej Kalvárie odišiel do Budína a odtiaľ do Prešova, kde po ďalších 15 rokoch mníšskej služby aj dožil.

5. novembra 1771 dostal porážku, zomrel zaopatrený sviatosťami 26. apríla 1772 o pol dvanástej predpoludním v Prešove^[1].

Je pochovaný v t.č. evanjelickom Kostole sv. Trojice, ktorý bol v čase jeho smrti v správe jezuitov..

František Perger počas svojho pôsobenia v Banskej Štiavnici inicioval vybudovanie impozantnej Kalvárie na Ostrom vrchu. Magistrát dňa 13. marca 1744 odsúhlasil jeho návrh a poskytol na jeho realizáciu vstupný kapitál 300 zlatých. Celý projekt – kostoly, kaplnky – sa realizoval pod jeho priamym vedením.^[2] Základný kameň bol slávnostne požehnaný za prítomnosti veľkého počtu veriacich a kňazstva na sviatok Povýšenia sv. Kríža – 14. septembra 1744. Hneď po začiatku výstavby začali na banskoštiavnickú kalváriu púte. 14. septembra 1745 bol požehnaný Horný kostol a konala sa v ňom prvá svätá omša. V roku 1746 bola dohotovená kaplnka Božieho hrobu a Dolný kostol.

František Perger v roku 1748 napísal a vydal o Kalvárii slovensky písanú knihu. Uviedol v nej poučenia o modlitbách, poriadok pobožnosti na sviatky Nájdenia a Povýšenia sv. Kríža, odpustky na banskoštiavnickej kalvárií, modlitby k Umučeniu Krista Pána, ku cti Božského Srdca, modlitby na krížovej ceste k Bolestnej Matke Márií, modlitby na dvanásť hodín dňa, vybudenie viery, nádeje a lásky, cvičenia v cnostiach, modlitby ranné a rôzne pobožnosti k Ukrižovanému Pánovi. Autentický príklad textu (doslovne): "Na Nebi y na Zemi, po celem Krěstianstwi, Gežjss bud milowaný. Kdo y vctjwostj Neyswetegssý gméno gežjsse rjká, wyhráwá 25 dnuw odpustky, a gestili to časteg w žiwote swem činil, obsáhuje prj konci žiwota swého plné odpustky"^[2].

Kalvária bola vybudovaná a kostoly a kaplnky zariadené za necelých sedem rokov. Slávnostná posviacka celej kalvárie sa konala 13. septembra 1751, na slávnostnej omši predniesol otec Perger kázeň v nemeckom jazyku.

Z účtovnej knižky ktorú odovzdal svojmu nástupcovi Ignácovi Haggenbucherovi S. J., 29. októbra1751 pred svojím odchodom zo Štiavnice vyplýva, že náklady na základné stavebné práce vykonané v rokoch 1744 – 1751 predstavovali 27 245 zlatých a 22,5 grajciara. Príspevky pochádzali od veľkého počtu darcov, časť od mesta, banského eráru, patricijských rodín, úradníctva, ba počas pobytu v Banskej Štiavnici prispel na Kalváriu aj cisár František Lotrinský. Za 7 rokov plodného pobytu v Banskej Štiavnici dokázal Páter Perger obdivuhodné dielo – hodné obdivu aj tých najúspešnejších moderných developerov. Na jej konci žiadal od milostivého Boha udeliť v tomto živote hojného požehnania, stálej milosti, a v druhom večného blahoslavenstva, v prvom rade Štiavničanom. Podpísaný : P. František Perger. S. J.^[1]

Ihneď po príchode do Prešova viedol páter Perger výstavbu kostola na Kalvárii v Prešove, ktorý bol vysvätený v roku 1753.

• PERGER, František, SJ. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Lúč, 2000. 852 s. ISBN 80-7114-300-6. S. 1067 – 1068.