Harold II.
kráľ Anglicka
Harold II. na tapisérii z Bayeux
Panovanie
Dynastia	Godwinovská
Panovanie	5. január 1066 – 14. október 1066
Korunovácia	6. január 1066
Predchodca	Eduard Vyznávač
Nástupca	Edgar Ætheling (nekorunovaný) Viliam I. (korunovaný)
Biografické údaje
Narodenie	okolo 1022 Wessex, Anglicko
Úmrtie	14. október 1066 neďaleko Senlac Hill, Sussex, Anglicko
Pochovanie	Waltham Abbey Church, Essex alebo Bosham, Sussex (sporné)
Rodina
Manželka	Edita Spravodlivá Edita z Mercie
Potomstvo	Godwin Edmund Magnus Gunhild Gytha Harold Ulf
Otec	Godwin z Wessexu
Matka	Gytha Thorkelsdóttir
Odkazy
	Harold II. (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Harold II. (*okolo 1022, Wessex, Anglicko – † 14. október 1066, neďaleko Senlac Hill, Sussex, Anglicko), nazývaný aj Harold Godwinson, bol posledný korunovaný anglosaský kráľ Anglicka. Vládol od 6. januára 1066^[1] až do svojej smrti v bitke pri Hastingse 14. októbra 1066, ktorá sa stala rozhodujúcou bitkou normanského dobývania. Jeho smrť znamenala koniec anglosaskej nadvlády nad Anglickom. Jeho nástupcom sa stal Viliam I. Dobyvateľ.

Harold II. bol členom významnej anglosaskej rodiny s väzbami na Knuta Veľkého. Po smrti svojho otca Godwina, grófa z Wessexu, sa stal mocným grófom. Po tom, ako jeho švagor, kráľ Eduard Vyznávač, 5. januára 1066 zomrel bez dediča, sa zišiel Witenagemot a zvolil Harolda za svojho nástupcu; bol pravdepodobne prvým anglickým panovníkom, ktorý bol korunovaný vo Westminsterskom opátstve. Koncom septembra úspešne odrazil inváziu súperiaceho uchádzača Haralda Hardrada z Nórska v Yorku a o dva týždne neskôr pochodoval so svojou armádou späť na juh, aby sa stretol s Viliamom pri Hastingse.

Harold bol synom Godwina (okolo 1001 – 1053), mocného grófa z Wessexu a Gity, šľachtičnej pochádzajúcej z Dánska. Godwin a Gita mali dokopy šiestich synov a tri dcéry. Gróf Godwin zomrel v roku 1053 a Harold ho nahradil ako grófa z Wessexu, čím sa stal po kráľovi Eduardovi Vyznávačovi najmocnejšou osobnosťou v Anglicku. Mladý šľachtic Harold sa vyznačoval ako "vynikajúci silný bojovník s pevnosťou mysle, ovládaním slov a pohotovou dôvtipnosťou". Bol pravdepodobne ženatý dvakrát, v roku 1045 nezákonne s prvou manželkou Editou Svetlou, ktorá mala dánske korene a okolo roku 1065 s Editou z Mercie, vdovou po waleskom princovi Gruffyddovi ap Llywelynovi, ktorého porazil v boji. Mal sedem detí, piatich synov Godwina, Edmunda, Magnusa, Harolda a Ulfa a dve dcéry Gunhildu a Gitu. Dátumy narodenia detí nie sú známe.

Harolda vymenoval za kráľa umierajúci Eduard Vyznávač, hoci nemal dedičný nárok na trón. Korunovaný bol 6. januára 1066. Bol vôbec prvým korunovaným kráľom Anglicka vo Westminsterskom opátstve. Už po nástupe na trón ho začali ohrozovať lúpežné nájazdy a stále prítomná hrozba invázie. Najprv čelil nájazdu zo strany Nórov, ktorých porazil pri Stamford Bridge v Yorkshire na severe, len čo sa dozvedel, že Normani sa vylodili v Sussexe na juhu. Víťazstvo nad nórskym vládcom Haraldom III. pri Stambord Bridge ho stálo veľa síl, no aj tak sa vyčerpaná anglická armáda vydala na juh, aby bojovala proti mužom Viliama I. Dobyvateľa v slávnej bitke pri Hastingse. Haroldov hrdinský koniec nastal 14. októbra 1066, podľa tradície ho zabil šíp vystrelený priamo do jeho oka, ale pravdepodobne jeho telo bolo rozsekané na smrť. Porážka Haroldovej armády uvoľnila cestu Viliamovi I. Dobyvateľovi a nadvláde Normanov v Anglicku.

Posledný anglosaský kráľ Harold II. zomrel v boji pri Hastingse 14. októbra 1066 vo veku 44 rokov, pričom Normani jeho telo kruto zohavili. Zvláštnosťou je, že jeho telo po smrti identifikovala jeho nezákonná manželka Edita Svetlá podľa určitých osobných znakov, ktoré poznala len ona. Pochovaný bol v mestečku Battle vo východnom Sussexe, neskôr jeho telo bolo prevezené a pochované vo Waltham Abbey v Essexe.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Harold II.

• GIDLOW, Christopher. The Really Useful Guide to Kings and Queens of England. [s.l.] : Historic Royal Palaces, 2011. 98 s. ISBN 978-1-873993-21-7.