Anna Stuartová
Kráľovná Anglicka, Škótska a Írska
Portrét od Michaela Dahla, 1705
Panovanie
Dynastia	Stuartovci
Panovanie	8. marec 1702 – 1. máj 1707
Predchodca	Viliam III. Oranžský
Biografické údaje
Narodenie	6. február 1665 St. James’s Palace, Westminister, Anglicko
Úmrtie	1. august 1714 (49 rokov) Kensingtonský palác, Londýn, Anglicko
Pochovanie	24. august 1714 Westminsterské opátstvo
Vierovyznanie	Anglikanizmus
Rodina
Manžel	Juraj Dánsky (sob. 1683; zom. 1708)
Potomstvo	princ Viliam, vojvoda z Gloucesteru
Otec	Jakub II.
Matka	Anna Hydeová
Ďalšie tituly
Kráľovná Veľkej Británie a Írska
1. máj 1707 – 1. august 1714
Nástupca	Juraj I.
Odkazy
	Anna Stuartová (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Britský portál  Biografický portál

Anna Stuartová (* 6. február 1665, Londýn, Anglicko – † 1. august 1714, Londýn, Anglicko) bola kráľovná Anglicka, Škótska a Írska od 8. marca 1702 a kráľovná Veľkej Británie a Írska po ratifikácii Zákonov o únii z roku 1707, ktorými sa spojili škótske a anglické kráľovstvá, až do svojej smrti.

Narodila sa počas vlády jej strýka, kráľa Karola II. Jej otcom bol Karolov mladší brat a predpokladaný dedič Jakub, ktorý bol v Anglicku nepopulárny pre podozrenie z rímskokatolíckeho vierovyznania. Na Karolov príkaz boli Anna a jej staršia sestra Mária vychovávané ako anglikánky. Mária sa v roku 1677 vydala za ich nizozemského protestantského bratranca Viliama III. Oranžského a Anna sa v roku 1683 vydala za luteránskeho princa Juraja Dánskeho. Po Karolovej smrti v roku 1685 nastúpil na trón Jakub, ale už o tri roky neskôr bol zosadený počas Slávnej revolúcie. Mária a Viliam sa stali spoluvládcami. Hoci si sestry boli blízke, už krátko po Máriinom nástupe na trón sa objavili názorové nezhody týkajúce sa Anniných financií, postavenia a výberu známostí a odcudzili sa. Viliam a Mária nemali žiadne deti. Po Máriinej smrti v roku 1694 vládol Viliam sám až do svojej smrti v roku 1702, kedy po ňom nastúpila Anna.

Počas svojej vlády uprednostňovala umiernených politikov z radov toryovcov, ktorí častejšie zdieľali jej anglikánske náboženské názory než ich oponenti, whigovia. Whigovia sa počas vojny o španielske dedičstvo stali silnejšími, a to až do roku 1710, kedy Anna mnohých z nich odvolala z úradu. Jej úzke priateľstvo so Sarah Churchillovou, vojvodkyňou z Marlborough, sa v dôsledku politických nezhôd pokazilo. Vojvodkyňa sa jej pomstila tým, že vo svojich memoároch ju opisovala nelichotivo, čo bolo všeobecne akceptované historikmi, kým sa koncom 20. storočia nezačalo jej mienka prehodnocovať.

Annu po celý život trápilo podlomené zdravie a od tridsiatky bola čoraz chorľavejšia a obéznejšia. Napriek sedemnástim tehotenstvám ju neprežilo žiadne jej dieťa, a bola tak posledným panovníkom z rodu Stuartovcov. Na základe Zákona o nástupníctve z roku 1701, ktorý z trónu vylúčil všetkých katolíkov, sa jej nástupcom stal jej druhostupňový bratranec Juraj I. z dynastie Hannovercov.

Narodila sa ako štvrté dieťa Jakuba, vojvodu z Yorku a jeho prvej manželky Lady Anny Hyde.^[1] Jakub a Anna mali osem detí, ale len Anna a jej staršia sestra Mária sa dožili dospelosti.^[2] Ako dieťa mala problémy s okom a na liečenie bola poslaná do Francúzska. Žila u starej matky Henrietty Márie Bourbonskej na zámku v Colombes^[3] do jej smrti v roku 1669, potom u svojej tety, Henrietty Anny, vojvodkyne orléanskej. Po tetinej smrti v roku 1670 sa vrátila do Anglicka a v roku 1671 jej zomrela matka.^[4] So sestrou Máriou žili na vlastnom dvore v Richmonde.^[5] Na príkaz Karola II. boli vychovávané ako protestantky.^[6] Boli zverené do starostlivosti plukovníka Edwarda Villiersa a Lady Frances Villiers,^[7] a ich vzdelanie bolo v duchu anglikánskej cirkvi.^[8] Anniným učiteľom bol Henry Compton, londýnsky biskup.^[9] Okolo roku 1671 sa zoznámila so Sarah Jenningsovou, ktorá sa stala jej blízkou priateľkou a poradkyňou. Sarah sa neskôr vydala za Johna Churchila, ktorý sa stal Anniným najdôležitejším generálom.

V roku 1673 vošla v známosť konverzia jej otca Jakuba ku katolíctvu. Navyše sa ešte toho roku oženil s katolíčkou Mariou Beatrice d'Este, čo vyvolalo v protestantskom Anglicku veľké obavy, lebo Karol II. nemal legitímne deti a Jakub a jeho deti tak boli následníkmi trónu. 28. júla 1683 sa vydala za protestantského dánskeho princa Juraja, syna Frederika III.^[10] V roku 1685 jej otec po bratovej smrti nastúpil na trón ako Jakub II., pokúsil sa vládnuť absolutisticky a Anglicko rekatolizovať^[11], čo vyvolávalo odpor. Situácia sa vyostrila v roku 1688, kedy sa mu v druhom manželstve s katolíčkou Máriou Beatrix d´Este z Modeny narodil syn Jakub František, následník trónu.

V roku 1688 bol zosadený (Glorious Revolution) a Annina sestra a švagor sa stali spojenými panovníkmi ako Mária II. a Viliam III., jediný prípad v britskej histórii. Po smrti Márie II. v roku 1694 Viliam pokračoval ako vládca do svojej smrti v roku 1702. 1. mája 1707 bolo Zákonmi o Únii 1707 spojené Anglicko a Škótsko ako jednotné Kráľovstvo Veľkej Británie. Anna sa stala jeho prvou zvrchovanou vládkyňou, zatiaľ čo ešte nosila oddelenú korunu kráľovnej Írska. Anna vládla dvanásť rokov až do svojej smrti v auguste 1714. Annin život bol poznačený mnohými krízami. Zomrela bezdetná a bola posledným vládcom z dynastie Stuartovcov. Nástupcom trónu sa stal jej druhý bratranec Juraj I. z dynastie Hannoverovcov, ktorý bol potomok Stuartovcov cez matkinu starú matku, Alžbetu, dcéru Jakuba I.

1. ↑ Curtis, pp. 12–17; Gregg, p. 4
2. ↑ Green, p. 17; Gregg, p. 6; Waller, pp. 293–295
3. ↑ Curtis, pp. 19–21; Green, p. 20; Gregg, p. 6
4. ↑ Curtis, pp. 21–23; Gregg, p. 8; Somerset, pp. 11–13; Waller, p. 295
5. ↑ Gregg, p. 5
6. ↑ Curtis, pp. 23–24; Gregg, p. 13; Somerset, p. 20
7. ↑ Green, p. 21; Gregg, p. 5
8. ↑ Curtis, p. 28; Gregg, p. 13; Waller, p. 296
9. ↑ Somerset, p. 20
10. ↑ Gregg, pp. 33–34; Somerset, p. 43
11. ↑ Somerset, pp. 61, 64

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anna Stuartová