Ejálet
Ejálet (iné názvy: pašalik, vilájet, beglerbeglik)[1] bola osmanská územno-správna jednotka (provincia), ktorú prezentoval paša.[2] Tvorilo ho viacero sandžakov.[3]:42 Ejálet bol takisto najvyššou správnou jednotkou Osmanskej ríše. Správcovia samotných územných jednotiek sa na post miestodržiteľa (pašu) dostali spočiatku až po tom, ako absolvovali výučbu v palácových školách v Edirne a Istanbule, pričom následne boli dosadzovaní do menej významných funkcií.[4] Na základe strategického ale aj politického významu predstavoval najdôležitejšiu provinciu Budínsky ejálet. V období 16. storočia zahŕňala táto provincia, ktorá zasahovala taktiež aj na územie terajšieho Slovenska, jednak Ostrihomský, Novohradský, Sečiansky a Fiľakovský sandžak.[3]:42 Prvým ale aj najvýznamnejším ejáletom v Uhorsku bol práve Budínsky ejálet, (1541 až 1686). Miestodržiteľ mal ako povinnosť sprostredkúvať nariadenia samotného sultána aj ostatným pašom v provinciách (ejáletoch), ktoré vznikli v Uhorsku v čase osmanskej nadvlády. Išlo jednak o Temešvársky (1552) Jágerský (1596), Varadínsky (1660) a Novozámocký ejálet (1663).[5] Jediným ejáletom na území Slovenska bol Novozámocký ejálet, ktorého sídlom sa v roku 1663 stali Nové Zámky. Tento ejálet v sebe zahŕňal územie tentokrát už Novozámockého, Nitrianskeho, Levického a Novohradského sandžaku.[3]:42 Zanikol v roku 1685, v čase, keď cisárske armády vytlačili vojská osmanských Turkov z Nových Zámkov.[5]:324
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ EJÁLET. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 226.
- ↑ DANGL, Vojtech. Bitky a bojiská v našich dejinách. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, a.s., 2017. ISBN 978-80-8046-864-4. S. 766.
- ↑ a b c BADA, Michal. Slovenské dejiny. 1. vyd. Zväzok II : 1526 – 1780. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2017. 385 s. ISBN 978-80-8119-103-9.
- ↑ KOPČAN, Vojtech. Turecké nebezpečenstvo a Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1986. S. 176.
- ↑ a b SEGEŠ, Vladimír; KLUBERT, Tomáš; MEDVECKÝ, Matej. Encyklopédia vojen. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2020. 357 s. ISBN 978-80-551-5611-8.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ejálet
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
