Budínsky ejálet
| Budínsky ejálet Budai vilajet Eyâlet-i Budin
| |||||||||
Geografia
| |||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||
Národnostné zloženie
|
Maďari, Turci, Chorváti, Srbi, Slováci, Židia
| ||||||||
sunnitský islam, rímsky katolicizmus, srbské pravoslávie, judaizmus
| |||||||||
| Štátny útvar | |||||||||
provincia
| |||||||||
Materský štát
|
Osmanská ríša
| ||||||||
akče
| |||||||||
Vznik
|
29. augusta 1541 (vyhlásenie provincie osmanským sultánom Sulejmanom I.)
| ||||||||
Zánik
|
2. septembra 1686 (oslobodenie cisárskymi vojskami pod velením Karola V. Lotrinského)
| ||||||||
| |||||||||
Budínsky ejálet alebo Budínsky pašalík bola jedna z provincií Osmanskej ríše, ktorá územne zaberala väčšinu stredovekého Uhorska spolu s časťami Chorvátska, Slavónie, pričom sa tiahla taktiež smerom na juhovýchod, presnejšie zasahovala na Balkánsky polostrov, teda zároveň zahŕňala rozľahlé časti Srbska a Bulharska.[1]:220 Išlo zároveň o prvý pašalík na území Uhorska.[2]:110
Vznik a formovanie územia pašalíka (1541)
[upraviť | upraviť zdroj]Pašalík vznikol dňa 29. augusta roku 1541, keď osmanská armáda na čele so samotným sultánom Sulejmanom I. vojensky obsadila mesto Budín.[3]:147 Armádam osmanských Turkov sa vtedy podarilo bez boja získať mesto ale aj kráľovský hrad. Za zaujímavosť stojí zmieniť fakt, ktorého pointa naznačuje, že k vytvoreniu samotnej provincie došlo v deň 15. výročia Bitky pri Moháči a zároveň ubehlo presne 20 rokov od pádu Belehradu. Z náboženskej stránky išlo o Sviatok sťatia Jána Krstiteľa. O deň neskôr, 30. augusta roku 1541 triumfálne vtiahol do mesta sám sultán Sulejman I. Ten následne vyhlásil oblasť medzi riekami Dunaj a Tisa za chránené územie Osmanskej ríše.[4]:148 Budín sa tak stal centrom novej osmanskej provincie – ejáletu. Kostol Panny Márie sa následne prebudoval na mešitu. Budín bol taktiež sídlom tzv. územia islamu (darürislam).[5]:41
Geografická a strategická poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Obsadením samotného mesta sa osmanským Turkom podarilo vybudovať stabilnú základňu, prostredníctvom ktorej mali umožnené počas ďalších 150 rokov viesť ozbrojené výpravy na územie terajšieho Slovenska.[5]:29 Okrem iného bolo územie Budínskeho pašalíka z vojenského hľadiska známe taktiež vďaka tomu, že jeho podstata sa upierala na polohu, keďže mal byť východiskom pre organizovanie ďalších vojenských ťažení a výprav proti habsburskej Viedni. Z administratívneho a zároveň geografického hľadiska zahŕňal Budínsky pašalík okresy (sandžaky), ktorých bolo dovedna 20, pričom 17 sa nachádzalo na území Uhorska, Chorvátska a Slavónie a zvyšné tri zas v balkánskych krajinách.[1]:220
Veľká turecká vojna a zánik provincie (1686)
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Dňa 13. júla roku 1686 vydal cisársky veliteľ Karol V. Lotrinský rozkaz pre vykovanie prvého vojenského útoku na pevnosť zo severnej strany[1]:324. O čosi neskôr, dňa 2. septembra toho istého roku mesto Budín ako sídlo osmanskej provincie v Uhorsku padlo po dvojmesačných bojoch do rúk cisárskych vojakov.[3]:186 Boje medzi cisárskymi vojakmi a osmanskými janičiarmi trvali niekoľko hodín, pričom sa skončili útekom niekoľkých janičiarov, pričom tí ďalší tentokrát padli. Medzi tými, ktorí našli smrť v samotnom hrade bol aj posledný budínsky beglerbeg, Abdurrahman paša. Po sto šesťdesiatich dvoch rokoch sa napokon skončila nadvláda osmanského polmesiaca v Budíne. Strata samotného mesta ale aj hradu znamenala ďalekosiahle dôsledky. Vojenský zisk bývalého sídla uhorských kráľov armádami cisára Leopolda I. Habsburského tak viedlo k oživeniu nádejí uhorských stavov pre obnovenie suverenity stredovekého Uhorska. Pre Osmanskú ríšu znamenala táto porážka na bojovom poli doslovné zrútenie ich stredoeurópskeho panstva.[1]:324
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d KÓNYA, Peter, a kol. Dejiny Uhorska : (1000 – 1918). [2. vyd.] [Bratislava] : Citadella, 2014. 787 s. ISBN 978-80-89628-59-9.
- ↑ KOPČAN, Vojtech; KRAJČOVIČOVÁ, Klára. Slovensko v tieni polmesiaca. 1. vyd. Bratislava : Osveta, 1983. 209 s. (Tradícia a dnešok; zv. 4.)
- ↑ a b Dejiny Slovenska : dátumy, udalosti, osobnosti. 1. slov. vyd. Bratislava : Slovart, 2007. 882 s. ISBN 978-80-8085-596-3.
- ↑ MRVA, Ivan; SEGEŠ, Vladimír. Dejiny Uhorska a Slováci. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2012. 397 s. ISBN 978-80-8046-586-5.
- ↑ a b BADA, Michal. Slovenské dejiny. 1. vyd. Zväzok II : 1526 – 1780. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2017. 385 s. ISBN 978-80-8119-103-9.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Budínsky ejálet
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- KOPČAN, Vojtech. Turecké nebezpečenstvo a Slovensko. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1986. 216 s.
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
