Drieňov (prítok Plachtinského potoka)
| Drieňov | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Veľký Krtíš |
| Obec | Stredné Plachtince |
| Prameň | Krupinská planina |
| - poloha | Dubový vrch, Stredné Plachtince |
| - výška | 475 m |
| - súradnice | 48°15′21″S 19°17′25″V / 48,2557°S 19,2904°V |
| Ústie | Plachtinský potok |
| - poloha | Juhoslovenská kotlina, Stredné Plachtince |
| - výška | 235 m |
| - súradnice | 48°14′29″S 19°17′02″V / 48,2415°S 19,2839°V |
| Dĺžka | 2,0 km |
| Rád toku | V. |
| Hydrologické poradie | 4-24-02-672 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Drieňov[1] je potok v Honte na území obce Stredné Plachtince v okrese Veľký Krtíš v Banskobystrickom kraji. Je to ľavostranný prítok Plachtinského potoka v povodí Krtíša; má dĺžku 2,0 km. Je vodným tokom V. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-24-02-672. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Krupinská planina a geomorfologický celok Juhoslovenská kotlina.[2]
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v lese v nadmorskej výške 475 m n. m. vo vzdialenosti 120 m juhovýchodne od ovčína (súpisné číslo 313, Stredné Plachtince) v lesnom extraviláne na juhozápadnom úbočí Dubového vrchu (553 m n. m.)[3] v severnej časti obce Stredné Plachtince v okrese Veľký Krtíš v Banskobystrickom kraji v regióne Hont.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od prameňa tečie južným smerom cez Hornú Koziu stráň (les a pasienok), ďalej cez Pecný potok (les), úbočím vrchu Skala, stáča sa na západ, v spodnej časti svojho toku tvorí hranicu medzi lesom na svojom pravom, severozápadnom brehu a pasienkom na svojom ľavom, juhovýchodnom brehu a ústi v nadmorskej výške 235 m n. m. ako ľavostranný prítok do Plachtinského potoka v susedstve okraja intravilánu Horných Plachtiniec, ktoré ležia na náprotivnom brehu; Plachtinský potok je v tomto úseku aj obecnou hranicou medzi Strednými Plachtincami a Hornými Plachtincami.[4][5] Vodný tok Drieňov nemá prítoky; pramení a preteká v lesnom extraviláne obce Stredné Plachtince. Pramení a preteká v geomorfologickom celku Krupinská planina a ústi na pomedzí s geomorfologickým celkom Juhoslovenská kotlina.
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Možný, ale v súčasnosti nedoložený pôvod názvu je v terénnom názve Drieňov zatiaľ neznámeho terénneho objektu a to prenesením názvu na potok.[6] Pravdepodobnejšie vysvetlenie pôvodu názvu toponyma Drieňov je v charakteristickom výskyte dreviny z čeľade drieňovitých drieňa obyčajného (Cornus mas) v priestore, ktorým tento vodný tok preteká. Zo všeobecného podstatného mena (apelatíva) drieň doplneného formantom -ov bol utvorený substantivizovaný názov Drieňov ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, vrátane hydronymie.[7] Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1991 v podobe Drieňov.[8] Značný počet názvov iných potokov na Slovensku obsahuje slovný základ všeobecného podstatného mena drieň: Drienický potok, Drienok, Drieňová, Drienovec, Drieňovec (prítok Budinského potoka), Drieňovec (prítok kanála Veľké Revištia-Bežovce), Drienovka, Drienovský potok, Drieňovský potok (prítok Východného Turca), Drieňovský potok (prítok Slatiny), Drieňovský potok (prítok Kútočného potoka), Drieňovský potok (prítok Štiavnice), Drieňovský potok (prítok Mačacieho potoka), Drieňový potok (prítok Bukového potoka), Drieňový potok (prítok Žitavy) i kanálov: Drieňový kanál, Drieňovský kanál, Drieňovec. Názvy týchto vodných tokov majú podobnú motiváciu: buď v svojom pomenovacom procese prebrali s prípadnou modifikáciou do svojho názvu časť názvu sídelného objektu (obce, časti obce) respektíve nesídelného objektu (vrchu, lesa) alebo v pomenovacom procese primárne využili slovný základ apelatíva drieň.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-10-18).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-10-18].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 87, 157. 079-902-87 NVA.
- ↑ Priebeh vodného toku Drieňov v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-10-19].
- ↑ Geografické názvy okresu Veľký Krtíš A21. Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-471/1991 z 30.9.1991. 88 s. S. 52, 68. ISBN 80-900509-2-1.
- ↑ Milan Majtán; Pavol Žigo. Hydronymia povodia Ipľa. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovita Štúra Slovenskej akadémie vied a Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 1999. 116 s. ISBN 80-88870-12-7. S. 25.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 131, 133, 141, 143.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 34. Bratislava 1977. 79-008-76.
Vodné toky v povodí Krtíša | |
|---|---|
Krtíš → Ipeľ → Dunaj | |
| Vodné toky | Brestovský potok · Burašovský potok · Cigánsky potok · Čegovský potok · Čierny potok · Dlhý potok · Dolinský potok · Drieňov · Hrabový potok · Chotárny potok · Jama · Jelení potok · Kozí potok · Krtíš · Kucák · Lihovec · Listica · Medokýšny potok · Nový jarok · Pecný potok · Plachtinský potok · Poličný potok · Potok · Rakovec · Riečka · Slúžikov jarok · Suchánik · Suchánsky potok · Suchý potok · Šípsky potok · Škriavnik · Zabry · Záhorský potok · Zajský potok |
| Vodné plochy | Vodná nádrž Sklabiná · Vodná nádrž Želovce |
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
