Drieňový potok (prítok Žitavy)
| Drieňový potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Zlaté Moravce |
| Obec | Obyce |
| Prameň | Pohronský Inovec |
| - poloha | Obyce |
| - výška | 491 m |
| - súradnice | 48°25′28″S 18°28′38″V / 48,4245°S 18,4772°V |
| Ústie | Žitava |
| - poloha | Obyce |
| - výška | 252 m |
| - súradnice | 48°25′44″S 18°27′14″V / 48,4289°S 18,4539°V |
| Dĺžka | 2,2 km |
| Rád toku | V. |
| Hydrologické poradie | 4-21-13-472 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Drieňový potok[1] je potok v Nitrianskom regióne v obci Obyce v okrese Zlaté Moravce v Nitrianskom kraji. Je to ľavostranný prítok Žitavy v povodí Nitry; má dĺžku 2,2 km. Je vodným tokom V. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-21-13-472. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Pohronský Inovec, geomorfologický podcelok Veľký Inovec [2].
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v nadmorskej výške 491 m n. m. na severozápadnom úbočí bezmenného vrchu s nadmorskou výškou 685 m n. m. vo vzdialenosti 450 m od spodného okraja lúky Vitalová v západnej časti obce Obyce v okrese Zlaté Moravce.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Drieňový potok tečie od prameňa západným smerom lesným extravilánom obce Obyce; obteká severné úbočie lesa Čilíková, v nadmorskej výške 414 m n. m. križuje lesnú cestu, neskôr obteká južné úbočie hrebeňa Skerešov. Po vstupe do intravilánu obce Obyce sa postupne stáča na sever a v strede intravilánu v nadmorskej výške 252 m n. m. ústi do Žitavy[3]. Drieňový potok nemá prítoky.
Drieňový potok pramení, preteká a ústi v geomorfologickom celku Pohronský Inovec, v geomorfologickom podcelku Veľký Inovec [4].
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov potoka Drieňový potok súvisí s charakteristickým výskytom dreviny z čeľade drieňovitých drieňa obyčajného (Cornus mas) v priestore, v ktorom tento vodný tok preteká. Zo slovného základu apelatíva drieň systémovým utvorením prídavného mena formantom -ový a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Drieňový potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii. [5][6]
Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 2009 [7]. V katastrálnom území obce Obyce sa nachádza aj vrch Drienka (756 m n. m.) [8], ale vzhľadom na svoju vzdialenú lokalizáciu v juhovýchodnej oblasti územia Obýc priamo nesúvisí s toponymom Drieňový potok.
Značný počet názvov iných potokov na Slovensku obsahuje slovný základ všeobecného podstatného mena drieň: Drienický potok, Drienok, Drieňov, Drieňová, Drienovec, Drieňovec (prítok Budinského potoka), Drieňovec (prítok kanála Veľké Revištia-Bežovce), Drienovka, Drienovský potok, Drieňovský potok (prítok Východného Turca), Drieňovský potok (prítok Kútočného potoka), Drieňovský potok (prítok Mačacieho potoka), Drieňovský potok (prítok Štiavnice), Drieňovský potok (prítok Slatiny), Drieňový potok (prítok Žitavy), Drieňový potok (prítok Bukového potoka) i kanálov: Drieňový kanál, Drieňovský kanál, Drieňovec. Názvy týchto vodných tokov majú podobnú motiváciu: buď v svojom pomenovacom procese prebrali s prípadnou modifikáciou do svojho názvu časť názvu sídelného objektu (obce, časti obce) respektíve nesídelného objektu (vrchu, lesa) alebo v pomenovacom procese primárne využili slovný základ apelatíva drieň.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-10-12).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-10-10].
- ↑ Priebeh vodného toku Drieňový potok (prítok Žitavy) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-10-12].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10. 079-902-87 NVA.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 139 - 142.
- ↑ Juraj Hladký. Hydronymia povodia Nitry. 1. vyd. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, Pedagogická fakulta, 2004. 291 s. ISBN 80-8082-008-2. S. 70. .
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-5596/2009 zo dňa 4.9.2009 o štandardizácii 302 názvov vodných tokov. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2009, ročník 41, čiastka 4, s. 64, 66. Dostupné na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_4_2009.pdf (2021-10-14).
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 26. Bratislava 1979. 79-904-79.
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
