Dolný Ohaj
obec
Kostol Svätej rodiny a svätého Imricha
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Nové Zámky
Región	Tekov
Nadmorská výška	124 m n. m.
Súradnice	48°05′00″S 18°15′02″V / 48,0832°S 18,2505°V / 48.0832; 18.2505
Rozloha	17,03 km² (1 703 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 486 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	87,26 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1293
Starosta	Ivan Solár[3] (KDH, SME RODINA, HLAS-SD)
PSČ	941 43
ŠÚJ	503151
EČV (do r. 2022)	NZ
Tel. predvoľba	+421-35
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Dolný Ohaj 109
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	035/6582202, 035/ 6580705
Fax	035/6582202
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Dolný Ohaj
Webová stránka: obecdolnyohaj.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Dolný Ohaj je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.

Etymológia

Pôvodne sa názov obce odvodzoval asi od slovnej pôvodiny staroslovienskeho ogoj-, čo v obsahovom význame znamenalo približne to, čo súdobý výraz „hojnosť“, pomenúvajúci štedrosť, mnohosť, dostatok (niečoho, v niečom a pod). Ak koncovku hoj-, starosloviensky vyslovovanú goj- (porovnaj hoj-hojný, goj-gojný), porovnáme so srbochorvátskym ogojče alebo s bulharským Ogoja, alebo s osobným menom srbochorvátskeho pôvodu ogo-jen, tak nám tieto porovnania jednoznačne dokazujú slovanský etymologický pôvod názvu obce. Tendencia pomaďarčovania názvov pôvodných slovanských sídiel sa objavuje ku koncu 10. a začiatkom 11. storočia, kedy sa na území Slovenska, predtým Veľkej Moravy, usádzajú staromaďarské kočovné kmene. Meno obce sa po prvý raz spomína v listine z roku 1293 ako menšia osada pri rieke Žitave – Vhay – vyslov „uhaj“, čiže Ohaj. Podľa miestnej farskej kroniky (Historia Domus, Rim.kat.farský úrad Dolný Ohaj) sú variácie slovných výrazov (Ogoj, Vhaj, Oahaj) odvodené voľným pretlmočením domnelého pôvodného významu ako obydlia v háji. V XIV. Storočí nachádzame vo Veľkom registri pápežských desiatkov farnosť a k nej prislúchajúcu kominutu – Caph Tahy. Miestopisné označenie Caph Tahy je slovná skomolenia názvu osady, ku ktorej došlo nepresným záznamom zapisovateľov z inojazyčného prostredia. V niektorých písomných pamiatkach neskorého stredoveku (14.storočie) sa vyskytujú názvy obce s viac alebo menej obmeneným slovným tvarom. Pomenovanie Oahaj, slovenský ekvivalent hohaj, nájdeme v súpisnom majetkovom liste roku zemana Antona (Anthonius de Oahaj z roku 1342). Listina datovaná z roku 1321 uvádza zemanov Jakuba a Tomáša z Ochay a osada ohej je spomenutá v odročovacej súdnej listine adresovanej ohajským šľachticom (polovica 14.st.). V súpise škôd napáchaných Turkami z roku 1534 sa nachádzajú údaje z osady Ohaij. V dnešnom tvare názvu obce Dolný Ohaj, ktorý sa používa od roku 1918, je na konci koncovej slabiky –a- (Oh-a-j), čo predstavuje z prvšieho ogoj etymologický vplyv podľa maďarského vývinu a eliminované koncové –j-, zvýrazňujúce neskorší vývojový vplyv viažúci sa k slovenskej výslovnosti.

Vývin názvu obce

• 1773 – Ohaj
• 1808 – Nagy-Ohaj, Dolní Ohaj; Kis-Ohaj, Horní Ohaj
• 1863 – Nagyóhaj és Kisóhaj
• 1873, 1882–1913, 1938–1945 – Ohaj
• 1877 – Nagyohaj
• 1920–1938, 1945 – Dolný Ohaj

Územie obce bolo osídlené v období neolitu (mladšia kamenná doba), čoho dôkazom je sídlisko želiezovskej kultúry. Obdobie enolitu (neskorá kamenná doba) je zase doložené hrobovým nálezom kanelovanej keramiky, ktorá je dôkazom badenskej kultúry. Z ďalších nálezov boli zaujímavé tiež hroby potvrdzujúce slovanské sídlisko a pohrebisko z veľkomoravskej doby i poveľkomoravskej ríše.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1293, keď väčšina územia majetkovo patrila tunajším zemanom a menšia časť okolitým zemianskym rodinám. V nasledujúcich obdobiach patrila viacerým majiteľom: Mariášiovcom, Festetičovcom, Semerovcom a iným. Počas stredoveku bolo územie poznamenávané vojenskými vpádmi, ktoré boli najničivejšie v čase tureckých vojen počas 17. storočia. Vplyv tureckej nadvlády bol ukončený v roku 1685 cisárskymi jednotkami pod vedením Karola Lotrinského a počas nasledujúceho 18. storočia bola vyľudnená obec osídľovaná obyvateľstvom z blízkeho okolia i z Moravy. V hospodárstve v danom období prevažovalo trojpoľné hospodárstvo a remeselná výroba.

V roku 1601 tvorilo obec 37 domov, v roku 1715 mala 3 zemanov a 6 daňovníkov a v roku 1828 tu bolo spolu s obcou Veľký Ohaj 147 domov a 980 obyvateľov. Dominantou hospodárstva obce bolo poľnohospodárstvo.

Príchodom farára Juraja Holčeka (1848-1865), štúrovca a národného buditeľa a člena spolku Tatrín, sa pozdvihol celkový obraz dediny.

Od začiatku 19. storočia sa silnejšie uplatňujú prvky kapitalistickej výroby, čo sa prejavuje v obchodnej politike, v priemyselnej výrobe i v doprave. Kapitalistické vzťahy sa začínajú naplno rozvíjať po revolučných rokoch 1848–1849, keď boli urbariálni poddaní oslobodení od feudálnych povinností. V roku 1894 postavili v obci liehovar a škrobáreň a taktiež tu bol inštalovaný valcový mlyn. V poľnohospodárskej výrobe pretrváva pestovanie tradičných plodín (obilniny, zemiaky, kukurica) a zavádza sa pestovanie cukrovej repy. Obdobie bolo poznamenané zostrujúcim sa maďarizačným útlakom slovenského obyvateľstva, ktorý bol potlačený až po I. svetovej vojne rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom prvej Československej republiky. S týmto obdobím sa viaže štrajkové hnutie poľnohospodárskych robotníkov. V období rokov 1938–1945 bola obec násilne pripojená k Maďarsku.

Po II. svetovej vojne nastala intenzívna obnova zničeného hospodárstva a poľnohospodárskych podnikov. JRD bolo založené v roku 1950. Ďalším prelomovým obdobím bol pád komunistického režimu v roku 1989, ktorý podmienil prechod z centrálne riadeného hospodárstva na trhové hospodárstvo a vzniká súkromný sektor.

V Dolnom Ohaji žije viac ako 1 700 obyvateľov a pri sledovaní etnickej príslušnosti sa k slovenskej národnosti hlási väčšina obyvateľov (viac ako 95%).

• Rímskokatolícky kostol Svätej rodiny a sv. Imricha, jednoloďová neoklasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1873.^[4] Stojí na mieste staršej barokovej stavby. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená priebežnými lizénami s nárožným skosením a ukončená ihlancovou helmicou.

• Prícestná kaplnka Najsvätejšej Trojice, baroková stavba z polovice 18. storočia. V jej interiéri sa nachádza socha sv. Trojice z obdobia vzniku kaplnky.^[5]

Miestnu kultúru reprezentuje matičný spevokol a ochotnícky divadelný krúžok. „Ohajská“ futbalová jedenástka svedčí o športovej tradícii v dedine. Od roku 2004 v obci pôsobí i "Filatelia Club Dolný Ohaj", ktorého cieľom je obnoviť tradície a pomôcť začiatočníkom v zbieraní poštových zmámok.

Prvý erb obce pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky 1293-1993 mal v znaku rytiera, ktorého neskôr nahradil súčasný "kuruc".

Medzi dominanty dediny patrí kultúrny dom, obecný úrad s poštou, miestny mlyn,výrobňa nábytku MicroTri,stavebniny, škola, fara, kaplnka blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej a kostol.

• Oficiálna stránka obce

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolný Ohaj