Bešeňov
obec
Kostol Narodenia Panny Márie
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Nové Zámky
Región	Podunajsko
Nadmorská výška	123 m n. m.
Súradnice	48°02′46″S 18°15′49″V / 48,046111°S 18,263611°V / 48.046111; 18.263611
Rozloha	17,1 km² (1 710 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 569 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	91,75 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1075
Starosta	Štefan Šimko[3] (ŽIVOT)
PSČ	941 41
ŠÚJ	503070
EČV (do r. 2022)	NZ
Tel. predvoľba	+421-35
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Č. 33 941 41  Bešeňov
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	648 71 21
Fax	648 71 21
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: Besenov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Bešeňov je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.

Bešeňov leží v Podunajskej nížine na ľavom brehu Žitavy. Vrch obce má nadmorskú výšku 121 m n. m., chotár 118 – 167 m n. m. Odlesnený krivý chotár zaberá na západe nivu Žitavy, nízky val medzi Nitrou a Žitavou a na východe sprašou pokryté vyššie terasy západného okraja Pohronskej pahorkatiny. Má lužné nivné a černozemné pôdy.

Bešeňov je významná archeologická lokalita. Obec bola osídlená v neolite. Na území obce je archeologicky doložené sídlisko s keramikou želiezovského typu, sídlisko a pohrebisko s kanelovanou keramikou, sídlisko a kostrové pohrebisko zo staršej doby bronzovej, sídlisko halštatské a laténske s hromadným nálezom železných výrobkov hospodárskeho charakteru, rímsko-barbarské sídlisko a žiarové pohrebisko, kostrové pohrebisko z doby sťahovania národov, slovanské pohrebiská (birituálne s keramikou pražského typu z doby veľkomoravskej a kostrové z 12. storočia), slovanská osada z 9. - 10. storočia.

Zem kráľovských dvorníkov je písomne doložená z roku 1075 ako Villa Hudwordiensium Bissenorum, neskôr ako Bescene (1209), Beseneu (1214), Besseneu (1262), Bessenow (1773), Bešeňov (1920), maďarsky Besenyö, Zsitvabesenyö. Časť obce dostalo v roku 1075 opátstvo v Hronskom Beňadiku. V roku 1330 prenajal opát časť zeme panstvu Jelenec. Obec prešla v roku 1395 celá do vlastníctva opátstva, po jeho zániku v roku 1565 do vlastníctva ostrihomskej kapituly. V roku 1608 bola poplatná Turkom. V roku 1601 mala 17 domov, v roku 1720 mala 34 daňovníkov, v roku 1828 mala 143 domov a 1005 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1907 založili potravné družstvo. Za I. ČSR tu bol významný chov koní. V dvadsiatych rokoch a v roku 1932 prebiehal štrajk poľnohospodárskych robotníkov. Obec bola v rokoch 1938 – 1945 pripojená k Maďarsku. JRD, založené v roku 1950, sa špecializovalo na pestovanie zeleniny.

Etnické zloženie obyvateľstva
(podľa údajov z roku 2021)

Slováci - 30,6 %
Maďari - 68 %
Česi - 0,2 %

Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva
(podľa údajov z roku 2001)
Etnické zloženie obyvateľstva
Maďari - 80,09 %
Slováci - 19,56 %
Česi - 0,23 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
rímski katolíci - 97,50 %
protestanti ( reformovaní ) - 1,22 %
bez vyznania - 0,58 %
a iní

• Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, jednoloďová pôvodne baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1745. V roku 1809 bol klasicisticky prestavaný. Kostol prešiel obnovou v rokoch 2000-2003. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou s výsečami a jedným poľom krížovej klenby. Loď má krížovú klenbu, na ktorej je štukový geometrický obrazec. Prízemie vstavanej veže je zaklenuté valenou klenbou. V interiéri sa nachádza baroková socha sv. Štefana z druhej polovice 18. storočia.^[4] Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami.

• Prícestná socha sv. Vendelína, ľudová baroková práca z roku 1819.^[5]

• Oficiálna stránka obce