For faster navigation, this Iframe is preloading the Wikiwand page for Zagreb.

Zagreb

Abakwasɛm

[sesa]

Zagrebfoɔ kuro a na ɔte so ne Roman kuro a yɛferɛ no andautonia a ɛnɛ yi ɛde Scitarjevo wɔ 1st ne 5th A.D aberɛ So.

Edin Zagreb baa afe apem ne aduokron nnan.

Yugoslavia aberɛ so, na Zagreb yɛ Ɔman no dwadibea kɛseɛ, afaei ɛyɛ kuro a ɛtɔ so mmienu a ɛso pa ara wɔ Krowehyia gyee faahodie firii Yugoslaviafoɔ hɔ akyi, ɔfaa Zagre b yɛɛ wɔn ahenkuro.[1]

Zagreb Mfiteaseɛ

[sesa]

Zagreb abakwasɛm wɔ hɔ firi afe apem ne aduokron nnan (1094 AD) berɛ a Hungarfoɔ hene Ladislaus firii ne ntuabɔ a ɛtia Krowehyia no

Demographics

[sesa]
View of the St. Mark's Church and the Greek Catholic Co-cathedral of Saints Cyril and Methodius

Zagreb yɛ kuro a ɛso yie pa ara wɔ Croatia sɛ ɛba no nsase ne nnipa dodoɔ a wɔtete hɔ a. Afe mpem mmienu ne du-baako nnipa ne adan akenkan ( 2011 census) kyerɛ sɛ kuro no wɔ nnipa dodoɔ yɛ mpem ahanson aduokron ne du-nson (790,017) ɛna wɔtete hɔ.[2][3]

Kuro no mansini

[sesa]

Ɛfiri ɔpɛnimaa bosome no da a ɛtɔ so du-nan (14 December) wɔ afe apem ahankro aduokron nkron (1999) mu no Zagreb kuro no wɔ nkyekyɛmu du-nson (17) mansini (gradska četvrt, pl. gradske četvrti):

Aman akɛseɛ kuo atenaeɛ

[sesa]

Ɛfiri afe mpenu ne du-baako mu no, aman ahodoɔ atu kɔ kuro mu, efiri sɛ EU ne Spanish aterɛ . German, French ne Italyfoɔ atu kɔ kuro akɛseɛ mu. South koreafoɔ nso kɔtenaa Krowehyia ɛnam edin gye a na Krowehyia agye din pa ara wɔ South Korea.

Chinafoɔ bɛyɛ apem ne ahanan (1400) atu akɔtena hɔ ma wɔn nyinaa bɛyɛɛ Zagreb adehyeɛ. Ɛwɔm sɛ ɔsua sɛ wode toto EU nkuro ho a.

View to the east of Špansko - south, Rudeš and Zagrebačka Avenue, and to the southeast of Prečko and Vrbani
# District Area (km2) Population
(2011)[4]
Population
density (2011)
Population
(2001)[5]
Population
density (2001)
1. Donji Grad 3.01 37,024 12,333.2 45,108 14,956.2
2. Gornji Grad–Medveščak 10.12 30,962 3,090.8 36,384 3,593.5
3. Trnje 7.37 42,282 5,715.9 45,267 6,146.2
4. Maksimir 14.35 48,902 3,445.8 49,750 3,467.1
5. Peščenica – Žitnjak 35.30 56,487 1,599.0 58,283 1,651.3
6. Novi Zagreb – istok 16.54 59,055 3,580.8 65,301 3,947.1
7. Novi Zagreb – zapad 62.59 58,103 927.1 48,981 782.5
8. Trešnjevka – sjever 5.83 55,425 9,492.6 55,358 9,498.6
9. Trešnjevka – jug 9.84 66,674 6,767.8 67,162 6,828.1
10. CČrnomerec 24.33 38,546 1,604.6 38,762 1,593.4
11. Gornja Dubrava 40.28 61,841 1,544.7 61,388 1,524.1
12. Donja Dubrava 10.82 36,363 3,369.8 35,944 3,321.1
13. Stenjevec 12.18 51,390 4,256.9 41,257 3,387.3
14. Podsused – Vrapče 36.05 45,759 1,269.6 42,360 1,175.1
15. Podsljeme 60.11 19,165 320.2 17,744 295.2
16. Sesvete 165.26 70,009 427.4 59,212 358.3
17. Brezovica 127.45 12,030 94.4 10,884 85.4
TOTAL 641.43 790,017 1,236.1 779,145 1,214.9
Nationality Population (2011)
Serbia 17,526
Bosnia and Herzegovina 8,119
Albania 4,292
Slovenia 2,132
Macedonia 1,194
Montenegro 1,191
Czech Republic 835
Hungary 825
Italy 399
Germany 364
Ukraine 332
Russia 331
Districts of Zagreb

Kuro no wɔ nkyekyɛmu ahodoɔ ahaanu ne du-nwɔtwe (218) a ɛyɛ local committees as primary units of local self-government.[6]

Atenaeɛ

[sesa]

Kuro no nko ara nyɛ standalone settlement a ɛwɔ Zagreb kuro no amanmuo mu – yɛ wɔ nkuro akɛseɛ bi nso wɔ hɔ a ɛbi ni Sesvete ɛne Lučko ɛna ɛsane nso wɔ nkuro nkumaa ka ho a wɔn nso dodoɔ kɔ n'anim kakra.[7]

Yɛwɔ nkuro mu nkyekyɛmu ahodoɔ aduoson (70 settlements) na ɛwɔ Zagreb kuro no amanmuo mu:

  • Adamovec, population 975
  • Belovar, population 378
  • Blaguša, population 594
  • Botinec, population 9
  • Brebernica, population 49
  • Brezovica, population 594
  • Budenec, population 323
  • Buzin, population 1,055
  • Cerje, population 398
  • Demerje, population 721
  • Desprim, population 377
  • Dobrodol, population 1,203
  • Donji Čehi, population 232
  • Donji Dragonožec, population 577
  • Donji Trpuci, population 428
  • Drenčec, population 131
  • Drežnik Brezovički, population 656
  • Dumovec, population 903
  • Đurđekovec, population 778
  • Gajec, population 311
  • Glavnica Donja, population 544
  • Glavnica Gornja, population 226
  • Glavničica, population 229
  • Goli Breg, population 406
  • Goranec, population 449
  • Gornji Čehi, population 363
  • Gornji Dragonožec, population 295
  • Gornji Trpuci, population 87
  • Grančari, population 221
  • Havidić Selo, population 53
  • Horvati, population 1,490
  • Hrašće Turopoljsko, population 1,202
  • Hrvatski Leskovac, population 2,687
  • Hudi Bitek, population 441
  • Ivanja Reka, population 1,800
  • Jesenovec, population 460
  • Ježdovec, population 1,728
  • Kašina, population 1,548
  • Kašinska Sopnica, population 245
  • Kučilovina, population 219
  • Kućanec, population 228
  • Kupinečki Kraljevec, population 1,957
  • Lipnica, population 207
  • Lučko, population 3,010
  • Lužan, population 719
  • Mala Mlaka, population 636
  • Markovo Polje, population 425
  • Moravče, population 663
  • Odra, population 1,866
  • Odranski Obrež, population 1,578
  • Paruževina, population 632
  • Planina Donja, population 554
  • Planina Gornja, population 247
  • Popovec, population 937
  • Prekvršje, population 809
  • Prepuštovec, population 332
  • Sesvete, population 54,085
  • Soblinec, population 978
  • Starjak, population 227
  • Strmec, population 645
  • Šašinovec, population 678
  • Šimunčevec, population 271
  • Veliko Polje, population 1,668
  • Vuger Selo, population 273
  • Vugrovec Donji, population 442
  • Vugrovec Gornji, population 357
  • Vurnovec, population 201
  • Zadvorsko, population 1,288
  • Zagreb, population 688,163
  • Žerjavinec, population 556

Amanmuo ne Amannyɔ

[sesa]

Mɛyɔ a ɔte so sesei ne Tomislav Tomasevic. Ɔyii no afe mpenu ne aduonu-baako. Zagreb masini, mansini abatoɔ a ɛtɔ so mmienu no kɔɔ so Kɔtonimaa bosome ne da a ɛtɔ so aduasa afe mpenu ne aduonu-baako(Kɔtɔnimaa 30,2021).

Danijela Dolenec ne luka Korlaet na ɔyii wɔn mɛyɔ abɛdeakyire.

Zagreb man no wɔ Nnipa aduonum baako a ɔgyina aban no anan mu mansini no assembly hɔ firi Ayɛwohummumɔ bosome afe mpenu ne aduonu-baako.[8]

Nkuro a ɛne Zagreb yɛ anuanom

[sesa]

Zagreb ne nkuro ne aman ahodoɔ a edidi soɔ yi anuanom:[9][10][11] Nhwɛsoɔ:Multiple image Nhwɛsoɔ:Colbegin

  • Bologna, Italy (since 1963)
  • Mainz, Germany (since 1967)
  • Saint Petersburg, Russia (since 1968)[12]
  • Tromsø, Norway (since 1971)
  • Buenos Aires, Argentina (since 1972)
  • Kyoto, Japan (since 1972)[13]
  • Lisbon, Portugal (since 1977)[14][15]
  • Pittsburgh, United States (since 1980)
  • Shanghai, China (since 1980)
  • Budapest, Hungary (since 1994)[16]
  • La Paz, Bolivia (since 2000)
  • Sarajevo, Bosnia and Herzegovina (since 2001)[17]
  • Ljubljana, Slovenia (since 2001)[18]
  • Podgorica, Montenegro (since 2006)
  • Tabriz, Iran (since 2006)[19]
  • Ankara, Turkey (since 2008)[20]
  • London, United Kingdom (since 2009)
  • Skopje, North Macedonia (since 2011)
  • Warsaw, Poland (since 2011)[21]
  • Pristina, KosovoNhwɛsoɔ:Efn (since 2012)
  • Nur-Sultan, Kazakhstan (since 2014)[22]
  • Rome, Italy (since 2014)[11]
  • Vienna, Austria (since 2014)[11]
  • Petrinja, Croatia (since 2015)[23]
  • Vukovar, Croatia (since 2016)[24]
  • Xiangyang, China (since 2017)[25]

Nhwɛsoɔ:Colend

Aman a ɔne wɔn di nketaho

[sesa]

Nkuro a ɔne Zagreb di nketaho na ɛdidi soɔ:

Nnwomasua

[sesa]

Zagreb wɔ mmɔfra sukuu ɔha ne aduasa-nkron (139) ɛna adantɛm yɛ ɔha(100) ɛne gymnsia nso aduasa. Aban sukuu a ɛwɔ nim yɛ nnum ɛna ankorɛkorɛ nso nkron.

Suapɔn

[sesa]

Ɔtee Zagreb suapɔn no afe apem ahansia ne aduosia-nkron(1669) ɛno ne suapɔn a akyɛ yie wɔ Krowehyia ne southeaster Europ. Ɛfiri berɛ a ɔtee suapɔn no nyini a na ɛrenyini, mpremprem yi deɛ ɛwɔ fakɔɔti aduonu-nkron(29). Asuafoɔ bɛyɛ mpem ahaanu na agye abɔdin krataa(degree) wɔ suapɔn no mu, bio asuafoɔ mpem du-nnwɔtwe na agye maseta abɔdin ɛna mpem nnwɔtwe na agye dɔkota degree abɔdin.

Bɛsi afe mpenu ne du-baako no na Zagreb suapɔn no bɛyɛ suapɔn a ɛtɔ so a ahanum(500) wɔ wiase yi naa suapɔn a abɔ ne ho mmɔdene pa ara. Wɔn a ɔyɛɛ saa nhwehwɛmu yi ne 'Academic Ranking of word universities.

Abɔdin ahodoɔ

[sesa]
  1. ^ Zagrabia in Giovanni Giacomo de Rossi's Mercurio Geografico (Dalmatia Istria Bosnia Servia roatia parte di Schiavonia [...], Rome, c. 1692; swaen.com).
  2. ^ Cod. Dipl. II 42: rex diuina gratia inspirante ... Zagrabiensem constituit episcopatum videlicet ut quos error idolatrie a dei cultura extraneos fecerat, episcopalis cuira ad viam veritatis reduceret. Mladen ANČIĆ, "Dva teksta iz sredine 14. stoljeća. Prilog poznavanju „društvenog znanja“ u Hrvatskom Kraljevstvu ("Two works from the middle of the 14th century: Contribution to the understanding of "social knowledge" in the Croatian Kingdom") Starohrvatska prosvjeta III.40 (2013).
  3. ^ Jump up to:a b Décsy, Gyula in: Jean-Claude Boulanger (ed.) Actes du XVIe Congrès international des sciences onomastiques: Québec, Université Laval, 16–22 août 1987 : le nom propre au carrefour des études humaines et des sciences sociales, Presses Université Laval (1990), ISBN 978-2-7637-7213-4. p. 202.
  4. ^ Frank Moore Colby, Talcott Williams

Beae a menyaa mmoa firiiɛ

[sesa]
  1. https://en.wikipedia.org/wiki/Zagreb#cite_note-Sluzbeni_List-43
  2. Archive copy, archived from the original on 2022-02-22, retrieved 2022-02-22((citation)): CS1 maint: archived copy as title (link)
  3. http://www.about-croatia.com/croatia-population.php
  4. http://www.dzs.hr/Eng/censuses/census2011/results/htm/e01_01_01_cet/E01_01_01_zup21_cet.html
  5. http://www.dzs.hr/Eng/censuses/Census2001/Popis/E01_01_03/e01_01_03_zup22.html
  6. "zagreb.hr – Local self-government". Retrieved 28 September 2016.
  7. http://www.dzs.hr/Eng/censuses/census2011/results/htm/E01_01_01/e01_01_01_zup21.html
  8. https://en.wikipedia.org/wiki/Zagreb#cite_note-klubovi-78
  9. "Intercity and International Cooperation of the City of Zagreb". 2006–2009 City of Zagreb. Archived from the original on 7 July 2017. Retrieved 23 June 2009.
  10. "Gradovi prijatelji grada Zagreba". Retrieved 20 June 2017.
  11. 11.0 11.1 11.2 "Na Bundekfestu prvi put i gradovi prijatelji-Rim, Beč, Budimpešta i Ljubljana". 16 September 2014. Retrieved 20 June 2017.
  12. "Saint Petersburg in figures – International and Interregional Ties". Saint Petersburg City Government. Archived from the original on 24 February 2009. Retrieved 23 March 2008.
  13. "Sister Cities of Kyoto City". City of Kyoto. Archived from the original on 21 January 2014. Retrieved 21 January 2014.
  14. "Lisboa – Geminações de Cidades e Vilas" [Lisbon – Twinning of Cities and Towns]. Associaçao Nacional de Municípios Portugueses [National Association of Portuguese Municipalities] (in Portuguese). Archived from the original on 1 February 2015. Retrieved 23 August 2013.
  15. "Acordos de Geminaçao, de Cooperaçao e/ou Amizade da Cidade de Lisboa" [Lisbon – Twinning Agreements, Cooperation and Friendship]. Camara Municipal de Lisboa (in Portuguese). Archived from the original on 31 October 2013. Retrieved 23 August 2013.
  16. "Budapest – Testvérvárosok" [Budapest – Twin Cities]. Budapest Főváros Önkormányzatának hivatalos oldala [Official site of the Municipality of Budapest] (in Hungarian). Archived from the original on 9 August 2013. Retrieved 14 August 2013.
  17. "Fraternity cities on Sarajevo Official Web Site". City of Sarajevo 2001–2008. Archived from the original on 1 December 2008. Retrieved 9 November 2008.
  18. "Medmestno in mednarodno sodelovanje". Mestna občina Ljubljana (Ljubljana City) (in Slovenian). Archived from the original on 26 June 2013. Retrieved 27 July 2013.
  19. "سفير كرواسي در تهران: "زاگرب" با تبريز خواهر خوانده مي‌شود". Farsnews.ir. Archived from the original on 8 May 2012. Retrieved 23 December 2015.
  20. "Sister Cities of Ankara". ankara.bel.tr. Archived from the original on 2018-12-24. Retrieved 2022-02-27.
  21. "Gradovi prijatelji grada Zagreba". ZGportal Zagreb. Retrieved 25 August 2015.
  22. "Declaration of intent signed by Akim of Astana and Mayor of Croatias capital". Akimat of Astana. 4 July 2014. Archived from the original on 15 October 2014. Retrieved 9 October 2014.
  23. "Zagreb i Petrinja postaju gradovi prijatelji". Retrieved 20 June 2017.
  24. "Vukovar i Zagreb gradovi prijatelji: Povelju o prijateljstvu potpisali Bandić i Penava". Retrieved 20 June 2017.
  25. "Koji su to sve gradovi prijatelji našem Zagrebu?". 6 November 2018. Archived from the original on 2021-07-21. Retrieved 2021-07-21.
  26. "Kraków otwarty na świat". krakow.pl. Retrieved 19 July 2009.
  27. "Twinning Cities: International Relations" (PDF). Municipality of Tirana. tirana.gov.al. Archived from the original (PDF) on 10 October 2011. Retrieved 23 June 2009.
  28. Twinning Cities: International Relations. Municipality of Tirana. www.tirana.gov.al. Retrieved on 25 January 2008.
  29. "Twin cities of Pécs". PécsEconomy. Retrieved 20 February 2022.
{{bottomLinkPreText}} {{bottomLinkText}}
Zagreb
Listen to this article

This browser is not supported by Wikiwand :(
Wikiwand requires a browser with modern capabilities in order to provide you with the best reading experience.
Please download and use one of the following browsers:

This article was just edited, click to reload
This article has been deleted on Wikipedia (Why?)

Back to homepage

Please click Add in the dialog above
Please click Allow in the top-left corner,
then click Install Now in the dialog
Please click Open in the download dialog,
then click Install
Please click the "Downloads" icon in the Safari toolbar, open the first download in the list,
then click Install
{{::$root.activation.text}}

Install Wikiwand

Install on Chrome Install on Firefox
Don't forget to rate us

Tell your friends about Wikiwand!

Gmail Facebook Twitter Link

Enjoying Wikiwand?

Tell your friends and spread the love:
Share on Gmail Share on Facebook Share on Twitter Share on Buffer

Our magic isn't perfect

You can help our automatic cover photo selection by reporting an unsuitable photo.

This photo is visually disturbing This photo is not a good choice

Thank you for helping!


Your input will affect cover photo selection, along with input from other users.

X

Get ready for Wikiwand 2.0 🎉! the new version arrives on September 1st! Don't want to wait?