Zadný Gerlach
vrch
V najvyššej skupine zľava Gerlachovský štít, Gerlachovské sedlo a Zadný Gerlach.
Štát	Slovensko
Región	Prešovský kraj
Okres	Poprad
Pohorie	Vysoké Tatry
Povodie	Poprad, Dunajec
Nadmorská výška	2 616 m n. m.
Súradnice	49°09′57″S 20°07′56″V / 49,165833°S 20,132222°V / 49.165833; 20.132222
Najľahší výstup	II, len s horským vodcom
Prvovýstup	Janusz Chmielowski, Jędrzej Wala ml.
- dátum	24. august 1895
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Zadný Gerlach
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Zadný Gerlach, oficiálne Zadný Gerlachovský štít, (poľ. Zadni Gierlach, maď. Hátsó Gerlachfalvi csúcs)^[1] je mohutný uzlový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Roky bol považovaný za najvyšší v hlavnom hrebeni (a tretí celkovo), novší výškový údaj ho radí za Ľadový štít. V masíve Zadného Gerlachu sa nachádza Lavínová veža a Lavínový štít.^[2]

Kúsok pod Gerlachovským sedlom (neoficiálne Tetmajerovým sedlom), na strane Batizovskej doliny, sú trosky vojenského lietadla Lisunov Li-2, ktoré tu havarovalo v októbri 1944 - za druhej svetovej vojny. Išlo o príslušníkov 2. čsl. paradesantnej brigády, letiacich na pomoc SNP.^[2]

Na juh z neho vybieha mohutný hrebeň s Gerlachovským štítom, od ktorého je oddelený výrazným Gerlachovským sedlom (Tetmajerovým sedlom). V hlavnom tatranskom hrebeni ho od Batizovského štítu delia Východné a Západné Batizovské sedlo. V tomto západnom hrebeni sa nachádza niekoľko veží, najkrajšia je dvojvrcholová Biskupská čiapka. Na sever od hlavného vrcholu leží Lavínová priehyba, Lavínová veža, Lavínová štrbina a Lavínový štít.^[2]

V roku 1889 po smrti Samuela Rotha, Uhorský karpatský spolok, ktorého bol podpredsedom, navrhol Zadný Gerlach pomenovať menom zomrelého - Štítom Samuela Rotha, Samuel Roth Spitze, Roth Samel csúcs. Predtým bol štít bezmenný. Na mapách bol uvedený ako Unbenannt, Névtelen (štít bez mena). Bol označovaný ako satelit Gerlachovského štítu. Po prvej svetovej vojne Klub československých turistov navrhol pomenovať vrchol Slovenský štít, ale názov sa neujal a bol zatlačený všeobecným pomenovaním Zadný Gerlach. Súčasné meno Zadný Gerlachovský štít je odvodené z názvu neďalekého najvyššieho tatranského štítu. Zhodné s týmto názvom je aj poľské a maďarské pomenovanie štítu. ^[1]

• 1895 Prvý presne datovaný výstup Janusz Chmielowski a J. Wala ml. cez Gerlachovské sedlo, II.
• 1905 Prvovýstup „Martinovka,“ Alfred Martin hrebeňom zo sedla Poľský hrebeň, II.
• 1911 Prvovýstup z Batizovského sedla s obchádzaním vežičiek, Alfred Grosz s druhmi, II-III.
• 1913 Prvý zimný výstup Julius Andreas Hefty a Gy. Komarnicki Walovou cestou.^[2]

• 
  Zľava oba Gerlachy, Batizovský, Kačací a Popradský Ľadový štít ponad Kačaciu dolinu.
• 
  Zľava Gerlachovské sedlo (Tetmajerovo sedlo) a Zadný Gerlach z Velickej doliny.
• 
  Sprava Gerlach s kotlom, špička Zadného Gerlachu a vľavo Batizovský štít z Batizovskej doliny.
• 
  Poľský popis označujúci miesto nájdenia havarovaného lietadla (poľ. szczątki samolotu Li2)

1. ↑ ^{a b} BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
2. ↑ ^{a b c d} KROUTIL, F.. Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zadný Gerlach

• Cesta Horskej služby II-III a z Batizovskej dol. III Archivované 2015-10-08 na Wayback Machine
• Popis výstupov a obrázky
• Podľa Andrášiho
• Ďalšie popisy ciest
• Medzi fotografiami sú aj trosky lietadla a Biskupská čiapka Archivované 2012-10-18 na Wayback Machine