Vršatec
O iných významoch výrazu Vršatec pozri Vršatec (rozlišovacia stránka).| Vršatec | |
| Vršatský hrad, Vršatecký hrad | |
| Hradná zrúcanina | |
 Zrúcaniny Vršatského hradu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okres | Ilava |
| Obec | Vršatské Podhradie |
| Nadmorská výška | 725 m n. m. |
| Súradnice | 49°03′59″S 18°09′03″V / 49,0665°S 18,15079°V |
| Vznik | 13. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | obec Vršatské Podhradie |
  Poloha Vršatského hradu na Slovensku
| |
 Poloha Vršatského hradu v Trenčianskom kraji
| |
| Wikimedia Commons: Vršatec Castle | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vršatec (normovaný názov[1]; iné názvy: Vršatský hrad, Vršatecký hrad) je zrúcanina hradu nachádzajúca sa na bradle Vršatec, nad obcou Vršatské Podhradie v Bielych Karpatoch.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Oblasť bola obývaná už skôr ľuďmi z lužickej a púchovskej kultúry, od 9. až 10. storočia aj slovanskými kmeňmi. Výstavba hradu, ktorý patril do línie brániacej severozápadné hranice Uhorska, sa začala v 13. storočí po mongolskom vpáde. Základ hradu tvoril horný hrad s vnútornou vežou, ktorá bola dominantným obranným zariadením celého komplexu. Koncom 13. storočia sa hrad stal súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. V roku 1394 ho získal Stibor zo Stiboríc. V 15. storočí hrad prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, roku 1439 sa objavila aj prvá písomná zmienka o Vršatskom Podhradí, vtedy označovanom ako Podhradhye.
Neskôr hrad vystriedal viacero majiteľov, patril napr. kráľovnej Barbore, jej dcére Alžbete či drobnej šľachte. V 17. storočí došlo k ďalším úpravám hradu, ktorý však postupne začal upadať, pretože šľachta začala uprednostňovať nižšie položené sídla, hlavne kaštieľ v Pruskom. Majiteľom hradu okrem podhradia patrili aj ďalšie obce: Bohunice, Červený Kameň, Pruské, Krivoklát, Tuchyňa, Výčapy a Mikušovce.
Roku 1680 hrad vypálilo cisárske vojsko. Po rekonštrukcii však hrad vyhorel roku 1707, počas Rákociho povstania ho navyše cisárske vojská zámerne zničili výbušninami. Majitelia k ďalšej rekonštrukcii neprikročili. Dnes je z hradu zrúcanina. O jej konzervovanie a sprístupnenie sa usilujú miestni dobrovoľníci.[2]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Z obce Vršatského Podhradia, z autobusovej zastávky je to k zrúcanine hradu Vršatec asi 10 minút pešo po 
značke.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-07]. Dostupné online.
- ↑ KARLÍK, Martin. Dobrovoľníci oživili okolie zrúcaniny [online]. MY Trenčín, 2013-10-27, [cit. 2024-07-18]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vršatec
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]| Podcelky (časti) | |
|---|---|
| Veľkoplošné chránené územie | |
| Prírodné rezervácie | |
| Prírodné pamiatky |
|
| Kultúrne a historické pamiatky | |
| Vybrané vrcholy Bielych Karpát Zoznam vrcholov |
|
| Sedlá Bielych Karpát |
|
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
