Vlajka Izraela je biela s dvomi modrými pruhmi pozdĺž horného aj dolného okraja listu (14:30:85:30:14) s modrou šesťcípou Dávidovou hviezdou (Dávidovým štítom) tvorenou dvoma pretínajúcimi sa trojuholníkmi uprostred. Biela a modrá sú farby židovských bohoslužobných látok a znamenajú v novej interpretácii čistotu sionistických ideálov a oblohu.

Vlajka bola zavedená roku 1948, predlohou jej bola vlajka sionistického hnutia z roku 1891, schválená na kongrese v Bazileji roku 1897.

Ako prvý s myšlienkou bielej a modrej ako izraelských národných farieb podľa všetkého prišiel rakúsko-židovský básnik spisovateľ narodený v Čechách Ludwig August von Frankl v básni Civ‘ej ‘Erec Jehuda (Farby júdskej zeme), ktorú napísal roku 1864 po návšteve Jeruzalema.^[1] Praktického využitia sa tieto národné farby dočkali až počas prvej alije. Spisovateľ Mordechaj ben Hilel ha-Kohen usporiadal roku 1884 oslavu na počet stých narodenín filantropa Moše Montefioreho, pri ktorej "sme po prvýkrát odhalili pred širokou verejnosťou naše národné farby, pretože mnohí ani nevedeli, že modrá a biela sú farbami nášho národa." Výber týchto farieb nebol náhodný a odkazoval na náboženskú tradíciu: modrá a biela sú farby židovského modlitebného plášťa: talitu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vlajka Izraela