Viliam Šalgovič
Poslanec Slovenskej národnej rady
V úrade 1946 – 1948
Poslanec Národného zhromaždenia ČSR
V úrade 1948 – 1954
Poslanec Slovenskej národnej rady
V úrade 1962 – 1971
Poslanec Federálneho zhromaždenia (SN)
V úrade 1970 – 1989
Predseda Slovenskej národnej rady
V úrade 1975 – 1989
Biografické údaje
Narodenie	12. december 1919 Ružindol, ČSR
Úmrtie	6. február 1990 (70 rokov) Bratislava, ČSSR
Politická strana	KSS (KSČ)
Politický portál  Biografický portál

Viliam Šalgovič (* 12. december 1919, Ružindol – † 6. február 1990, Bratislava) bol slovenský a česko-slovenský politik Komunistickej strany Slovenska, jeden z hlavných predstaviteľov konzervatívneho prúdu v KSČ a člen kolaboračného prosovietskeho krídla v strane v čase invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, poslanec Národného zhromaždenia ČSR na prelome 40. a 50. rokov a potom dlhodobý poslanec Slovenskej národnej rady a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia až do roku 1990, kedy krátko po nežnej revolúcii spáchal samovraždu.^[1]

Vyučil sa za typografa. Za vojny slúžil v armáde Slovenského štátu. 17. mája 1943 ako príslušník pešieho pluku 101 dezertoval v hodnosti desiatnika zo stráže č. 40 k sovietskym partizánom gen. Saburova pri bieloruskej dedine Bagutiči. Absolvoval vojenské učilište v ZSSR a pôsobil ako osvetový dôstojník u 1. československého armádneho zboru. Po oslobodení bol v rokoch 1945-1951 spravodajským dôstojníkom československej armády, spojencom Bedřicha Reicina.^[2][3]

Na základe výsledkov parlamentných volieb roku 1946 bol zvolený do Slovenskej národnej rady.^[4] Vo voľbách roku 1948 bol zvolený do Národného zhromaždenia za KSČ vo volebnom kraji Bratislava. Zasadal tu do konca funkčného obdobia, teda do volieb do Národného zhromaždenia roku 1954.^[5] Do SNR sa potom vrátil roku 1962 a mandát v nej obhájil vo voľbách roku 1964.^[6][2]

V rokoch 1946-1989 sa uvádza ako účastník zasadnutí Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.^[7] V rokoch 1950-1962 a znovu od roku 1975 do roku 1990 bol členom Ústredného výboru KSS. V rokoch 1958-1962 navyše aj vedúcim oddelenia ÚV KSS. V medziobdobí, v rokoch 1962-1968 a 1970-1975 bol podpredsedom Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSS. Od roku 1975 členom predsedníctva ÚV KSS.^[2][3][8] Zastával aj stranícke posty v celoštátnej komunistickej strane. XII. zjazd KSČ ho zvolil za člena Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ. Vo funkcii ho potvrdil XIII. zjazd KSČ i XIV. zjazd KSČ. XV. zjazd KSČ ho dosadil na post člena Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska. XVI. zjazd KSČ a XVII. zjazd KSČ ho na tejto pozícii potvrdil.^[3]

Od júna do augusta 1968 zastával post námestníka ministra vnútra ČSSR. Patril do skupiny prosovietskych funkcionárov, ktorí sa podieľali na plánovaní invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska.^[2] Bol agentom KGB.^[9] Na mimoriadnom zjazde KSS v auguste 1968 bol dočasne z vedúcich pozícií v Komunistickej strane Slovenska odstránený.^[10]

Jeho politická kariéra potom pokračovala za normalizácie. V roku 1969 bol česko-slovenským vojenským pridelencom pri ambasáde ČSSR v Maďarsku. V rokoch 1975-1989 bol poslancom a predsedom slovenskej národnej rady.^[3] V čele SNR nahradil zosnulého Ondreja Klokoča. Ako predstaviteľ otvorene kolaboračnej prosovietskej ultraľavice v KSČ bol nebezpečný aj ľuďom ako Gustáv Husák. Historik Jan Rychlík vykladá Šalgovičov nástup do predsedníckej funkcie v slovenskej národnej rade ako pokus Husáka dostať Šalgoviča z aktívnej politiky na skôr ceremoniálny post.^[9][11]

Od roku 1975 bol tiež predsedom slovenského Ústredného výboru Zväzu československo-sovietskeho priateľstva. V roku 1969 mu bol udelený Rád práce, v roku 1973 Rád Víťazného februára a roku 1979 Rád republiky.^[2][3][12]

Dlhodobo pôsobil v najvyšších zákonodarných zboroch. Po vykonaní federalizácie Česko-Slovenska zasadol do Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. Mandát nadobudol až dodatočne v máji 1970. Do federálneho parlamentu ho nominovala Slovenská národná rada.^[13] Mandát získal aj vo voľbách roku 1971 (volebný obvod Západoslovenský kraj),^[14] voľbách roku 1976 (obvod Rimavská Sobota),^[15] voľbách roku 1981 (obvod Banská Bystrica)^[16] a voľbách roku 1986. Vo funkcii federálneho poslanca a predsedu Slovenskej národnej rady zažil nežnú revolúciu, po ktorej v decembri 1989 odišiel z verejných postov (30. novembra 1989 odišiel z postu predsedu Slovenskej národnej rady) a začiatkom februára 1990 spáchal samovraždu.^[17][2]

1. ↑ MIKEŠ, Zolo. Kalendárium: Zradca Šalgovič vadil každému. Nakoniec možno aj sám sebe. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-07-05. Dostupné online [cit. 2020-07-08].
2. ↑ ^{a b c d e f} Viliam ŠALGOVIČ [online]. totalita.cz, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. (po česky)
3. ↑ ^{a b c d e} Přehled funkcionářů ústředních orgánů KSČ 1945 - 1989 [online]. www.cibulka.net, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. (po česky)
4. ↑ 1. schůze [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. (po česky)
5. ↑ menný register [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. (po česky)
6. ↑ 1. schůze [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. (po česky)
7. ↑ Vyhľadávanie [online]. upn.gov.sk, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online.
8. ↑ kol. aut.: Československé dějiny v datech. Praha : Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X. S. 545. (po česky)
9. ↑ ^{a b} RYCHLÍK, Jan. Češi a Slováci ve 20. století. Praha : Vyšehrad, 2012. ISBN 978-80-7429-133-3. S. 547. (po česky)
10. ↑ Rychlík, Jan: Češi a Slováci ve 20. století. Praha : Vyšehrad, 2012. ISBN 978-80-7429-133-3. S. 505. (po česky)
11. ↑ Prehľad predstaviteľov národnej rady v rokoch 1848 - 2002 [online]. history.sav.sk, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online.
12. ↑ kol. aut.: Československé dějiny v datech. Praha : Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X. S. 551, 553, 561. (po česky)
13. ↑ menný register [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. (po česky)
14. ↑ menný register [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. (po česky)
15. ↑ menný register [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. (po česky)
16. ↑ menný register [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. (po česky)
17. ↑ menný register [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-04-05]. Dostupné online. (po česky)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Viliam Šalgovič na českej Wikipédii.

• Viliam Šalgovič v databáze Národní knihovny ČR
• Viliam Šalgovič v parlamente
• Šalgovič na totalita.cz

z d u Predsedovia slovenských parlamentov
Snem Slovenskej krajiny	Martin Sokol (1939)
Slovenský snem/Snem Slovenskej republiky	Martin Sokol (1939 – 1945)
Slovenská národná rada	Karol Šmidke a Vavro Šrobár (1944) Jozef Lettrich (1945) Karol Šmidke a Jozef Lettrich (1945 – 1948) Karol Šmidke1 (1948 – 1950) František Kubač (1950 – 1958) Ľudovít Benada (1958 – 1960) Rudolf Strechaj (1960 – 1962) Jozef Lenárt (1962 – 1963) Michal Chudík (1963 – 1968) Ondrej Klokoč1 (1968 – 1975) Viliam Šalgovič (1975 – 1989) Rudolf Schuster (1989 – 1990) František Mikloško (1990 – 1992) Ivan Gašparovič (1992)
Národná rada Slovenskej republiky	Ivan Gašparovič (1992 – 1998) Jozef Migaš (1998 – 2002) Pavol Hrušovský (2002 – 2006) Béla Bugár1 (2006) Pavol Paška (2006 – 2010) Richard Sulík (2010 – 2011) Pavol Hrušovský (2011 – 2012) Pavol Paška (2012 – 2014) Jana Laššáková1 (2014) Peter Pellegrini (2014 – 2016) Andrej Danko (2016 – 2020) Boris Kollár (2020 – 2023) Peter Pellegrini (2023 – 2024) Peter Žiga1 (2024 – )
^1  zastupujúci