Vilfredo Pareto
taliansky ekonóm a sociológ
Narodenie	15. júl 1848 Paríž, Druhá francúzska republika
Úmrtie	19. august 1923 (75 rokov) Céligny, Švajčiarsko
Podpis
Odkazy
Projekt Guttenberg	Vilfredo Pareto (plné texty diel autora)
Commons	Vilfredo Pareto
Biografický portál

Vilfredo Frederico Damaso Pareto (* 15. júl 1848 – † 19. august 1923) bol taliansky ekonóm, sociológ, filozof a politológ, profesor na univerzite v Lausanne. Býva často považovaný za Karla Marxa fašizmu.

Prepracoval a rozviedol matematickú teóriu rovnováhy Leona Walrasa a formuloval teóriu volebných aktov (analýza indiferenčných kriviek), novšiu obmenu teórie medzného zisku. Jeho teória elity, ktorá sa stala súčasťou ideológie talianskeho fašizmu, mala objasniť stálosť rozdelenia dôchodkov.

Zaujímal sa o distribúciu príjmov, sformuloval princíp, ktorý dostal meno "Paretov princíp" známy aj ako zákon 80-20. Tento zákon hovorí o tom, že 80 % majetku štátu je v rukách 20-tich percent populácie. Na základe tohto princípu sa snažil dokázať, že rozdelenie príjmov nie je náhodné.

Hlásal teóriu ,,cirkulácie elít" podľa ktorej je politický proces, ktorý je súčasťou dejín, neustálym vymieňaním elít pri moci. K moci sa dostávajú tí, ktorí sú práve najspôsobilejší tj. vládnuca menšina sa stále obmieňa novou vládnucou menšinou, skladajúcou sa z odvrhnutých členov vládnucej elity a novej elity z radov ovládaných. Elita musí mať výsadné postavenie aj ohodnotenie.

Rozlišuje viac druhov elít, za najdôležitejšiu elitu považuje politickú elitu, ktorú ďalej rozdeľuje na elitu typu líšky (prefíkané, presvedčivé, rozumné typy) a elitu typu leva, ktorá vládne silou a útlakom. Elita typu líšky má schopnosti potrebné na úspešné ovládanie más, elita typu leva zase dáva pocit stability a súnáležitosti s vodcami – systémom.

Spoločnosť je podľa Pareta v ekvilibriu, a všetky procesy, ktoré v spoločnosti prebiehajú sa snažia toto ekvilibrium udržať. Preto sa elity vymieňajú napríklad vtedy, keď sú pri moci elity typu líšky a už priveľmi špekulovali, tak sa na ich miesto dostanú elity typu leva, ktoré svojím konzervativizmom stabilizujú situáciu. Keď je však situácia stabilná a nemenná už dlhý čas, ľud začne byť nespokojný a k moci sa dostanú elity typu líšky, aby priniesli zmeny.

Hierarchizácia spoločnosti je podľa Pareta prirodzená, každý jedinec má nejaké dané vlastnosti, vďaka ktorým sa ľudia od seba odlišujú a sú schopní dosahovať iné postavenie v spoločnosti. Na tomto základe došiel k indexácii postavení v rôznych oblastiach na základe meradla úspechu, a tí, ktorí dosiahnu najvyšší index, sa stávajú elitou.

Učil, že vládnuca trieda si má udržiavať existenciu tvrdým donucovacím systémom. Ak to neurobí, bude vytlačená silnými členmi nižších tried, ktorí sa vyšplhajú do jej pozícií. Všetky ideológie (vedu, umenie, filozofiu) považoval za bezvýznamné odvodeniny stálych vnútorných síl človeka (citov, povier, vášní, nevedomých sklonov), teda akýchsi komplexov, ktorým vravel „rezíduá“.

Jeho sociológia je svojráznou symbiózou mechanistických a psychologistických prvkov. Spoločnosť je pluralistický systém vytvorený z ľudských molekúl, ktoré sú spojené zložitými vzájomnými vzťahmi. Položil základy ekonómie blahobytu.

• Trattato di Sociologia generale
• Manuale di economia politica

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vilfredo Pareto