Väznica Leopoldov
| Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby Leopoldov (Pevnosť Leopoldov) | |
| Protiturecká pevnosť | |
| historická budova | |
 Vstup do leopoldovskej väznice
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trnavský kraj |
| Okres | Hlohovec |
| Mesto | Leopoldov |
| Súradnice | 48°26′44″S 17°46′37″V / 48,44567852°S 17,776887417°V |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 928/1-7 |
| - dátum zápisu | 17. 9. 1963 |
  Poloha na Slovensku
| |
 Poloha v rámci Trnavského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby Leopoldov (aj Pevnosť Leopoldov) je najstaršia väznica na Slovensku. Nachádza sa v meste Leopoldov v priestoroch bývalej Pevnosti Leopoldov postavenej v rokoch 1665 - 1669 po páde pevnosti v Nových Zámkoch, dobytej pri ofenzíve Osmanskej ríše. Pevnosť bola prestavaná na väznicu v roku 1855, prvých väzňov prijala v roku 1856. Neslávne známou sa stala po februárovej revolúcii, kedy v nej česko-slovenská komunistická vláda väznila a likvidovala politických väzňov. V súčasnej dobe má kapacitu 1 502 osôb. Patrí pod správu Zboru väzenskej a justičnej stráže.[2]
Pevnosť Leopoldov
[upraviť | upraviť zdroj]Impulzom pre výstavbu pevnosti bol útok Osmanskej ríše a obsadenie pevnosti v Nových Zámkoch 26. septembra 1663. V rovnakom odbobí bola dobudovaná aj Nová pevnosť Protitureckej pevnosti v Komárne. Základný kameň na pozemkoch odkúpených cisárom od obcí Šulekovo, Červeník, Madunice, Hlohovec a Drahovce bol slávnostne položený za prítomnosti Ostrihomského arcibiskupa Juraja Szelepcsényiho v roku 1665. Pomenovaná bola na počesť cisára Leopolda I.. Stavali ju do roku 1669. Stavbu dozoroval cisársky architekt L. de Souches a stavbu viedol vojenský inžinier Ján Melicher Arigsperger. Vedenie stavby po jeho smrti (Arigsperger zomrel asi týždeň po položení základného kameňa) prevzal Ján Ungern.
Pevnosť je postavená v renesančnom slohu, zaberá rozlohu 56 ha, obranné múry majú výšku 9,5 m. Postavená bola podľa (v tom čase) najnovších vojenských obranných technológií. Vzorom pre pevnosti v Nových Zámkoch a Leopoldove bola pevnosť Palmanova v Taliansku. Leopoldovská protiturecká pevnosť ma hviezdicový tvar, je tvorená šiestimi do kruhu umiestnenými päťcípimi bastiónmi spojenými ravelinmi. Bola obohnaná vodnou priekopou. Stavalo ju po dobu päť rokov 3000 robotníkov z Bavorska a Moravy. Brániť ju mala 500-členná posádka. Prvým veliteľom bol plukovník Ján Michal Ritch.
Pevnosť bola najsilnejšou pevnosťou habsburgského mocnárstva.
- 1678 pevnosť Leopoldov odolala Tököliho kurucom
- 1706 odoláva pri povstaní Františka Rákocziho
- za vlády Márie Terézie slúžila ako zásobáreň a sklad pre vojsko
- 1783 ju navštívil cisár Jozef II. a rozhodol sa do nej umiestniť vojenských veteránov z Budína
- 1848 pevnosť získavajú maďarskí povstalci, avšak plukovník Ordódy sa 2. februára 1849 vzdal veliteľovi cisárskych vojsk, generálovi Šimuničovi
- 1855 po strate vojenského významu je pevnosť na základe Bachovho dekrétu prebudovaná na väznicu, aj keď už aj v skoršom období slúžila ako väzenie, kedy v období protireformácie boli v pevnosti uväznení v roku 1674 viacerí väzni z radov evanjelických a kalvínskych farárov, medzi nimi aj rektor Ján Simonides a kňaz Tobiáš Masník
Pevnosť bola 17. septembra 1963 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Dejiny väzenia 1855 - 1948
[upraviť | upraviť zdroj]- 1856 stáva sa najväčším väzením v Rakúsko-Uhorsku, pojme 1 000 trestancov, spočiatku len ženy, správcom je Jakub Ševčík
- 1858 preberajú správu milosrdné sestry sv. Vincenta z Garsternu z Rakúska, ich predstavená Frederika Baun-Gartnerová dala sňať väzňom okovy a zlepšila podmienky výkonu trestu, čím znížila úmrtnosť z 150 na 50 trestancov za rok
- 1862 sestry opúšťajú Leopoldov, správcom sa stáva Ján Fekete, šatenie a zamestnávanie preberájú do árendy súkromníci
- 1870 správcom sa stáva reformátor väzeňského systému vo východnej Európe Emil Tauffer, zaviedol tzv. írsky systém, roku 1877 je povolaný do chorvátskeho väzenia v Lepoglave
Dejiny po februári 1948
[upraviť | upraviť zdroj]Panuje konsenzus, že Leopoldov bol najmä v 50. rokoch 20. storočia spolu s koncentračnými a pracovnými tábormi pri uránových baniach najhorším z väzenských zariadení v komunistickom Česko-Slovensku a často je označovaný ako zariadenie likvidačné. S politickými väzňami bolo zaobchádzané mimoriadne krutým spôsobom, bola im odopieraná lekárska starostlivosť a nutné lieky, boli systematicky porušované ich najzákladnejšie ľudské práva. Mnoho z nich zomrelo v dôsledku krutého zaobchádzania a odoprenia nutnej liečby (okrem iných blahoslavení Pavol Peter Gojdič a Metod Dominik Trčka). V Leopoldove bol v tomto čase väznený aj neskorší česko-slovenský prezident Gustáv Husák.
Vzbura väzňov v roku 1990
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1990 došlo vo väznici k masovej vzbure väzňov, na ktorých sa nevzťahovala amnestia prezidenta Havla.
Masaker dozorcov a útek recidivistov v 1991
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1991 z väznice utieklo 7 extrémne nebezpečných zločincov, ktorí na úteku zavraždili 5 neozbrojených strážcov.
Čiastočný zoznam zosnulých politických väzňov v Leopoldove
[upraviť | upraviť zdroj]- Rudolf Beran
- Pavol Peter Gojdič
- Adolf Kajpr
- Vladimír Sís
- Metod Dominik Trčka
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-18]. Dostupné online.
- ↑ Organizačné zložky Zboru väzenskej a justičnej stráže [online]. Bratislava: Zbor väzenskej a justičnej stráže, [cit. 2011-10-26]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
