Tove Janssonová
fínska spisovateľka píšuca švédsky, maliarka a ilustrátorka
Narodenie	9. august 1914 Helsinki, Fínsko
Úmrtie	27. jún 2001 (86 rokov) Helsinki, Fínsko
Podpis
Odkazy
Commons	Tove Janssonová
Literárny portál  Fínsky portál  Biografický portál

Tove Marika Janssonová (* 9. august 1914, Helsinki, Fínsko – † 27. jún 2001, Helsinki) bola fínska spisovateľka píšuca švédsky, maliarka a ilustrátorka kníh pre deti, autorka populárnych príbehov o rodine trollov Muminovcoch.

Narodila sa v Helsinkách ako prvé dieťa detskej ilustrátorky Signe H. Janssonovej a sochára Viktora Janssona. Jej súrodenci boli taktiež umelci – jej brat Pier Olof bol fotografom a druhý brat Lars bol zas autorom komiksov. Detstvo prežila sčasti na letnom byte v Porvoo, vzdialenom asi 50 km od Helsínk. Toto mesto sa nachádzalo na ostrove vo Fínskom zálive, a väčšinu svojho dospelého života prežila na ostrove Klovharu, neďaleko mesta Porvoo. Vďaka tomu sa more stalo pre ňu bohatým zdrojom inšpirácie a jej celoživotnou láskou. Tove študovala v Helsinkách (Graphic School of the Finnish Art Academy 1933 - 1937), Štokholme (Stockholm Art School 1930 - 1933) a Paríži, no hlavne veľa cestovala po Európe. Svoju kariéru začala ako maliarka. Štýl jej maľby sa časom menil (prešla od klasického impresionizmu až po abstraktnú modernu) a hoci sa preslávila najmä ako spisovateľka, maľovala celý svoj život. Od 30. rokov až do roku 1953 pracovala ako karikaturista pre časopis Garm. Počas 2. svetovej vojny venovala veľké úsilie a mnoho času politickej protifašistickej karikatúre. Tu sa zrodila aj prvá kresba Mumina – bol to akýsi charakteristický grafický prvok jej podpisu. Žila so svojou partnerkou, grafičkou Tuulikki Pietilä.

Napriek tomu, že žila vo Fínsku, jej materinským jazykom bola švédčina, v ktorej aj písala svojej knihy. Jej prvá kniha o Muminovcoch s názvom Potopa u Muminovcov vyšla v roku 1945 a hneď zaznamenala výrazný úspech vo svete literatúry pre deti. Tieto knihy boli spracované aj ako kreslené seriály (v spolupráci s jej bratom Larsom Janssenom), v televíznej podobe, a taktiež ako opera. Prvý náčrtok Mumina vznikol už v jej mladosti a namaľovala ho ako svoju najškaredšiu predstavu (tento náčrtok sa nachádzal na ich WC). Pomenovanie tejto postavičky má na svedomí jej strýko zo Švédska, u ktorého bývala počas štúdií v Štokholme – ten sa snažil zastaviť jej krádeže jedla tým, že ju strašil – tvrdil jej, že v kuchynskej skrinke žije Mumin. Jej knižky o Muminovcoch vďačia za svoj vznik 2. svetovej vojne. Podľa autorkiných vyjadrení bola z vojny natoľko deprimovaná, že túžila vytvoriť niečo naivné a nevinné. Jej diela ju preslávili po celom svete a sú zaujímavé i tým, že si ich všetky aj ilustrovala.

Knihy o Muminovcoch boli preložené do 34 jazykov, vrátane thajčiny, waleštiny, japončiny, hebrejčiny a esperanta. Po Kalevale a knihách Mika Waltariho sa jej knihy stali najviac a najširšie prekladanými dielami vo fínskej literatúre.

Múzeum Muminovcov v Tampere zobrazuje väčšinu prác Tove Janssenovej o Muminovcoch. V Naantali sa tiež nachádza aj park tematicky zameraný na Muminovcov.

Príbehy trollov Muminovcov sa často prirovnávajú k Tolkienovému Hobbitovi a k Carollovej Alenke v ríši divov, pričom Tove Janssenová obe diela taktiež ilustrovala.

Za svoje diela získala viacero domácich i zahraničných ocenení:

• 1965 a 1977 - Švédska cena za literatúru
• 1963 a 1971 - Fínska cena za literatúru
• 4 diplomy Hansa Christiana Andersena, IBBY
• 1966 – Cena Hansa Christiana Andersena, IBBY

• Muminovci:
  • 1945 – Småtrollen och den stora översvämningen (nevyšla v slovenčine)
  • 1946 – Blíži sa kométa (Kometen kommer)
  • 1948 – Čarodejníkov klobúk (Trollkarlens hatt)
  • 1950 – Otecko píše pamäti (Muminpappans memoarer)
  • 1954 – Povodeň u Muminovcov (Farlig midsommar)
  • 1957 – Čarovná zima (Trollvinter)
  • 1962 – Neviditeľné dieťa (Det osynliga barnet) (zbierka poviedok)
  • 1965 – Otecko a more (Pappan och hevet)
  • 1970 – Neskoro v novembri (Sent i november)
• Voľné pokračovania Muminovcov:
  • 1952 – Čo sa stalo potom? (Hur gick det sen?)
  • 1960 – Kto uteší chlapčeka (Vem ska trösta knyttet)
  • 1977 – Nebezpečná cesta (Deň farliga resan)

• 1968 – Sochárova dcéra (Bildhuggarens dotter) , autobiografická próza; tu opísala svoje detstvo ako plné fantázie a veľmi dobrodružné
• 1971 Lyssnerskan
• 1972 – Letná kniha (Sommarboken)
• 1974 – Slnečné mesto (Solstaden)
• 1978 - Dockskåpet och andra berättelser
• 1982 - Den ärliga bedragaren
• 1987 – Cesta s ľahkou batožinou (Resa med lätt bagage)
• 1989 - Rent spel
• 1991 - Brev från Klara och andra berättelser

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tove Janssonová

• Krátky životopis Archivované 2004-10-09 na Wayback Machine
• Moomin Voices Archivované 2008-12-05 na Wayback Machine – Originálne piesne Muminovcov
• The Moomin Trove – Úplný zoznam Janssenovej kníh o Muminovcoch
• Životopis Archivované 2011-01-11 na Wayback Machine