Konštantín Filozof
mních a misionár evanjelizátor slovanských území učiteľ cirkvi
Svätý Cyril, baziliánsky monastier v Prešove
Biografické údaje
Narodenie	827 Solún, Byzantská ríša (dnešné Grécko)
Úmrtie	14. február 869 (41 – 42 rokov) Rím, Pápežský štát (dnešné Taliansko)
Pochovaný	Bazilika svätého Klimenta
Svätenia
Cirkev	kresťanská
Rítus	byzantský
Rehoľník
Rehoľa	žiadna (bol mních)
Kňaz
Kňazská vysviacka	cca 849
Svätec
Kanonizácia	9. storočie; 30. september 1880 (ekvipolentná kanonizácia) Pius IX.
Sviatok	14. február, 11. máj 5. júl (v Česku a na Slovensku) 27. júl (s ostatnými sedmopočetníkmi)
V cirkvách	katolícka, pravoslávna
Odkazy
Konštantín Filozof
Biografický portál

Konštantín Filozof (gr. Κωνσταντίνος ο Φιλόσοφος; * 827, Solún, Grécko – † 14. február 869, Rím), tesne pred smrťou prijal mníšske meno Cyril resp. zastarano: Cyrill (gr. Κύριλλος – Kyrillos, staroslovien. Кѷриллъ) bol byzantský filozof, kňaz, teológ, misionár, mních, jazykovedec, prekladateľ a hymnograf, zakladateľ slovanského písomníctva, brat Metoda.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Cyril a Metod

Nižšie vzdelanie dostal vo svojom rodisku. V približne štrnástich rokoch stratil otca. Ďalšie vzdelanie mu zabezpečil Theoktist, cisársky kancelár (logotét). Ten povolal mladíka v roku 842 alebo 843 na cisársku odbornú školu do Carihradu, kde sa v tom období vzdelával aj mladý cisár Michal III.^{[pozn 1]} Po ukončení štúdií bol menovaný chartofylaxom (knihovníkom a v podstate tajomníkom) konštantínopolského patriarchu Ignáca.^{[pozn 2]} Konštantín bol ešte pred nástupom do funkcie asi v roku 849 vysvätený za kňaza. Po krátkom čase sa vzdal vysokého postu a odišiel do monastiera pri Bosporskej úžine. Potom prednášal filozofiu na cisárskej univerzite v Konštantínopole^[2] a neskôr odišiel na kratšiu dobu do monastiera na hore Olymp. Bol popredným členom Fótiovho intelektuálneho kruhu a Fótiovým dobrým priateľom.

V rokoch 861 – 862 sa zúčastnil byzantského diplomatického posolstva ku Chazarom, 863 ho spolu s bratom Metodom byzantský cisár Michal III. poveril misiou na Veľkú Moravu (od 863/864). V Ríme dosiahli u pápeža Hadriána II. schválenie slovanskej liturgie aj pre západnú cirkev. V Ríme sa s podlomeným zdravím utiahol do monastiera pri chráme sv. Praxedy a prijal mníšske meno Cyril. Prácou vysilený predčasne zomrel 42-ročný a bol pochovaný v chráme sv. Klimenta (bazilike San Clemente) v Ríme.

Ďalšie podrobnosti o období od roku 861 pozri v článku Cyril a Metod.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Cyril a Metod

1. ↑ Táto informácia pochádza od autora Života Konštantínovho, Michal III. bol však v tom čase príliš mladý.^[1]
2. ↑ Z titulu tejto funkcie bol zástupcom patriarchu a mal prednosť aj pred biskupmi, hoci sám bol iba diakonom (iba tí mohli zastávať túto funkciu).^[1]

• byzantská filozofia

• HNILICA, Ján: Svätí Cyril a Metod : Horliví hlásatelia Božieho slova a verní pastieri cirkvi. Bratislava : Alfa, 1990. ISBN 80-05-00707-8
• "Cyril a Metod, apoštolom rovní : 5. júl, 11 .máj, 14. február, 6. apríl." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 271-277. ISBN 80-967341-1-3
• PAVLOVIČOVÁ, Kristína. Filozofický systém Konštantína Filozofa (I). Slavica Slovaca, 2007, roč. 42, čís. 1, s. 3 - 19. Dostupné online [cit. 2014-07-21]. ISSN 0037-6787.
• ŠKVARNA, Dušan – HUDEK, Adam: Cyril a Metod v historickom vedomí a pamäti 19. a 20. storočia na Slovensku. Bratislava : Historický ústav SAV vo vydavateľstve Typoset Print, 2013. 162 s. ISBN 978-80-970302-8-5

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konštantín Filozof

• Kompletný text Proglasu vo Wikisource (v modernom prepise)
• Preklad Proglasu do modernej slovenčiny