Termín literatúra starovekého Egypta označuje súbor literárnych pamiatok, ktoré vznikli počas dynastického obdobia starovekého Egypta.

• Texty pyramíd – zbierka náboženských textov nájdených v piatich pyramídach z konca Starej ríše (približne roku 2350 pred Kr.). Texty obsahujú viac než 700 magických formúl, ktoré mali zabezpečiť faraónom posmrtný život a opisovali jeho vystúpenie na oblohu. Pyramídove texty sú písané hieroglyfickým písmom v starej egyptčine. Najviac z nápisov, asi 230 z počtu 700, pochádza z pyramídy faraóna Venisa z 5. dynastie. Ďalšie texty pochádzajú z hrobiek faraónov Tetiho, Pepiho I. a Pepiho II.

Za Strednej ríše dosiahla staroegyptská literatúra nevídaný rozmach. Dôvodom mohli byť snahy 12., uzurpátorskej dynastie legitimizovať svoju vládu prostredníctvom písaných dokumentov^[1].

• Chufuov cyklus poviedok – na známom Westcartovom papyruse, ktorý pochádza zo Strednej ríše, ale je situovaný do obdobia faraóna Chufua, teda 4. dynastie Starej ríše. Celkom obsahuje cyklus päť poviedok, ktoré rozprávajú fantastické príbehy o slávnych egyptských divotvorcoch, z nich je ale prvá takmer celá stratená a z druhej sa zachovali iba zlomky. V tretej poviedke vystupuje kňaz-zaklínač Džadžaemanch, dvoran kráľa Snofreva, ktorý dokáže tajným zaklínadlom prikázať vode v kráľovskom jazierku, aby sa naskladala na seba a odhalila tak dno a opäť ju vrátiť nazad. Hlavnou postavou štvrtej a piatej poviedky, ktorá sa už odohráva za vlády Chufua, je mocný čarodejník Džedi, ktorý dokáže vrátiť život do tela s odťatou hlavou. Keď ho faraón žiada, aby mu prezradil polohu tajných siení boha Thovta, čarodejník mu odhalí, že odpoveď zistí, ak si nechá priviesť truhlicu zo skladu chrámu v Heliopole. Džedi mu tiež predpovie, že žena hlavného kňaza tohoto chrámu počne s bohom Ra troch synov, z ktorých sa zrodí nová dynastia. Chufu je prekvapivo zmierený s týmto osudom, nechá ženu vyhľadať a túto udalosť osláviť.

• Nefertiho proroctvo – vzniklo za vlády Amenemhata I., ale predstiera, že pochádza z dôb panovania Snofreva. Murdc Neferti v ňom predpovedá narodenie záchrancu Egypta menom Ameni, pôvodom z Nechenu (Hierakonpolu). Toto dielo očividne malo poukazovať na Amenemhatovo násilné získanie trónu, keďže sám Amenemhat pochádzal z Nechenu.

• Rady Amenemhatove – súbor rád určených Amenemhatovmu synovi a následníkovi Senvosretovi I. Sú to rady prevažne negatívne, ktoré ukladajú Senvosretovi, aby neveril svojim podriadeným. Spomína sa v ňom tiež pokus o vraždu Amenemhata.

• Sinuhetov vlastný životopis – jedno z najvýraznejších a najznámejších prozaických diel starovekého Egypta. Príbeh egyptského dvorana Sinuheta, ktorý zo strachu utečie z Egypta do Ázie a po rokoch sa vracia, aby mu faraón odpustil, je zasadený do obdobia po smrti Amenemhata I. a počas vládnutia jeho syna Senvosreta I. Práve v tomto období pravdepodobne dielo aj vzniklo, hoci najstarší rukopis je zachovaný z vlády Amenemhata III. Sinhuetove dobrodružstvá udivujú svojou prepracovanosťou a štylistickou vytríbenosťou. Egyptológovia sa dodnes nezhodnú na tom, či boli inšpirované existenciou skutočnej osoby alebo sú čisto fiktívnym dielom.

• Kniha Kemejet – príručka pre pisárov, ktorá sa zaoberala správnym písaním

• Satira na povolania – je výpočtom toho, prečo je výhodné stať sa pisárom. Pisárske remeslo tu je vyzdvihované oproti povolaniu vojaka a roľníka.

• Príbeh výrečného roľníka – hlavným hrdinom príbehu je roľník Chun-Anup, ktorý sa stane obeťou správcu Nemtinachta. Keď Nemtinacht obžaluje Chun-Anupa pred sudcami, výrečný roľník prednesie niekoľko skvelých rečí, ktoré mu nakoniec zaručia oslobodenie. Keď sa medzitým jeho prípad dostane až k faraónovi, je vládca roľníkovou výrečnosťou pohnutý a urobí ho správcom namiesto Nemtinachta. Príbeh je zasadený do okolia Hierakonpolu počas panovania 10.-11. dynastie.

• O stroskotancovi na tajuplnom ostrove – prvý známy príbeh stroskotania na opustenom ostrove, pochádzajúci približne z roku 2200 pred Kr., obdobia, kedy zažíval rozmach obchodu Egypta s Núbiou. Výprava do Núbie, ktorá má priniesť na faraónov dvor exotické bohatstvo, je rámcom príbehu rozprávaného jedným z námorníkov plaviacich sa na lodi hore Nílom. Tento námorník si spomína na svoje stroskotanie kdesi v Červenom mori. Ako jedinému sa mu podarilo prežiť poptopenie lode a zachrániť sa na tajuplnom „ostrove ka“. V tomto pozemskom raji sa stretol s obrovským, čarovným hadom, ktorý sa vystrašenému námorníkovi predstaví ako „vládca Pwénetu“^[2]. Had prisľúbi námorníkovi, že bude zachránený loďou, ktorá pôjde okolo ostrova o štyri mesiace, a predpovedá mu, že nezahynie mimo Egypta (starovekí Egypťania sa smrti mimo domova obávali, pretože iba tak mohli zabezpečiť, že ich telá budú správne mumifikované a uložené na odpočinok). Do hadovho rozprávania je vložený menší mikropríbeh, v ktorom vysvetľuje, ako sa ocitol na ostrove sám – pôvodne mal 74 hadích druhov, ale všetkých ostatných spálil oheň padajúcej hviezdy.

• Príbeh o dvoch bratoch – čerpá z ľudového folklóru aj mytológie. Hlavnými hrdinami sú dvaja bratia, Anup a Bata. Obaja majú mená bohov, ktorí v príbehu sami hojne vystupujú, čo by poukazovalo na spojitosť s tzv. Kráľovskou drámou o boji medzi Horom a Sutechom. Mladší z bratov, Bata, má schopnosti čarodejníka, dokáže meniť svoju podobu, prosiť bohov o zázraky a dokonca vstať z mŕtvych. Podobne ako v iných kultúrach sa v príbehu objavujú v súvislosti s Batovou postavou niektoré typické prvky rozprávok – Bata si dokáže vybrať srdce z tela a ukryť ho, jeho manželka, ktorej jedinej prezradí miesto úkrytu, prezradí tajomstvo milencovi, v tomto prípade bohatému faraónovi, a spolu Batu zabijú, Bata sa prichádza v rôznych podobách svojej nevernej žene pomstiť, ale jej sa ho vždy podarí prelstiť a nakoniec, v podobe triesky, ho prehltne a narodí sa opäť ako jej syn a faraónov dedič. Príbeh má tiež typický rozprávkový koniec – Bata sa stáva faraónom, svoju falošnú manželku dá popraviť a urobí svojho staršieho brata Anupa svojim následníkom. Za zmienku stojí i to, že žiadna zo žien vystupujúcich v príbehu, ktoré sú mimochodom vždy zápornými hrdinkami, nemá vlastné meno.

• Rozhovor muža s vlastnou dušou

Literárne diela Novej ríše sa zaoberali často cudzími miestami a ľuďmi, čo odráža zmeny, ku ktorým dospel predtým izolovaný Egypt v tomto období. Väčšina ich bola napísaná hovorovým jazykom, ktoré ich robili vhodnými pre široký okruh poslucháčov.

• početné mytológiou inšpirované texty ako Boj Hora so Sutechom alebo Pravda a lož

• O sporu kráľa Sekenrea a Apopiho – opisuje historickú udalosť, boj medzi faraónom Sekenre Taom II. a hyksóskym faraónom Apopim I. počas Druhého prechodného obdobia. Podľa tohoto literárneho podania si Apopi spupne nárokoval, aby boli vyhubené hrochy v tébskom kanále, „lebo títo ma nenechajú spať vo dne ani v noci.“^[3]. Ako odpoveď na túto neobvyklú žiadosť, Apopiho Avaris bol od Téb vzdialený viac než 800 km, vypláva Sekenre s vojskom k hyksóskemu faraónovi.

• O dobytí Joppy – tiež známy ako príbeh O veliteľovi Džehutyovi. Džehutyho hrdinstvo je zasadené do doby panovania Thutmoseho III., ale pramene tohoto príbehu pochádzajú až z doby Ramesseho II. viac než 150 rokov po smrti slávneho generála. Dejiskom rozprávania je obliehané mesto Joppa, ktoré sa snaží Džehuty dobyť. Použije pri tom lesť podobnú Trójskemu koňovi – nechá 200 svojich mužov uzavrieť do prútených košov a ponúkne ich ako daň vládcovi Joppy. Obyvatelia mesta prinesú koše do mesta, kde ich v noci ukrytí Egypťania spútajú pripravenými reťazami a otvoria Džehutymu brány.

• Venamonova cesta – popisuje obchodnú výpravu istého Venamona, možno fiktívnej a možno reálnej odoby, do Byblu počas vlády Ramesseho XI.

• O princovi, ktorému bol predurčený osud

1. ↑ Watterson, 99
2. ↑ Hart, 73
3. ↑ Watterson, 64

• Hart, G.: Egyptské mýty. KMa: 2006.
• Watterson, B.: Egypťané. Nakladatelství Lidové noviny, Praha: 2005.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Staroegyptská literatúra