Stará Halič
obec
Kostol sv. Juraja
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Lučenec
Región	Novohrad
Vodný tok	Tuhársky potok
Nadmorská výška	251 m n. m.
Súradnice	48°22′00″S 19°34′27″V / 48,3668°S 19,5742°V / 48.3668; 19.5742
Rozloha	17,6 km² (1 760 ha) [1]
Obyvateľstvo	645 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	36,65 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1350
Starosta	Jozef Gembec[3] (nezávislý)
PSČ	985 11 (pošta Halič)
ŠÚJ	511846
EČV (do r. 2022)	LC
Tel. predvoľba	+421-47
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Zavoda 116/49 985 11 Stará Halič
E-mailová adresa	info@starahalic.sk
Telefón	047 43 92 331
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Stará Halič
Webová stránka: starahalic.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Stará Halič je obec na Slovensku v okrese Lučenec. Najvýznamnejšou pamiatkou je románsko-gotický kostol sv. Juraja.

Obec leží na severozápadnom okraji Lučenskej kotliny, severne sa stretávajú Ostrôžky a Revúcka vrchovina.^[4] Centrom obce preteká Tuhársky potok, pričom údolie Tuhárskeho potoka bolo v roku 1975 vyhlásené za chránené územie.^[5] Najvyšším bodom katastra je vrch Sedem chotárov - 602 m n. m., na vrchole ktorého sa naozaj zbiehajú chotáre siedmych obcí: Stará Halič, Gregorova Vieska, Podrečany, Tuhár, Ružiná, Lovinobaňa a Halič.

Prístup zabezpečuje cesta III/2664, ktorá je pri Haliči napojená na cestu I/75 (Veľký Krtíš – Lučenec). Na Tomášovce vedie z obce cesta III/2663 a do obce Tuhár vedie cesta III/2665. Okresné mesto leží 9 km juhovýchodne, Veľký Krtíš je vzdialený 29 km juhozápadne, Zvolen 51 km severozápadne a do krajského mesta je to severným smerom 72 km.

Názory na presný rok vzniku obce sa líšia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1350, kedy tu už existovala farnosť, doložená pod názvom Gaach. Obecná kronika však hovorí, že Stará Halič vznikla už v roku 1238 a patrila haličskému panstvu, pôvodne rodu Tomajovcov. V roku 1548 ju nachádzame vo vlastníctve rodu Lučenských a v 17. storočí už patrila rodu Forgáčovcov.

V roku 1712 padla za obeť moru väčšia časť obyvateľstva obce. Pri súpise poddaných v roku 1715 žilo v obci 11 rodín poddaných, 2 rodiny želiarov a 3 rodiny taxalistov. V roku 1763 jej bolo udelené právo na vydržiavanie jarmokov štyrikrát do roka. V roku 1770 bol zemepánom Ján Forgách a patrilo mu 25 rodín poddaných a 6 rodín želiarov. Haličské panstvo grófa Forgácha vyžadovalo od svojich poddaných výlučne roboty. V chotári obce sa nachádzal veľký rybník. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, rybolovom, obchodovaním s drevom a povozníctvom. V roku 1828 žilo v 82 domoch 574 obyvateľov.^[6]

Obec niesla počas svojej histórie viaceré názvy - v roku 1350 to bol už vyššie spomenutý Gaach, od roku 1424 niesla mierne pozmenený názov Galch, rok 1773 znamenal zmenu názvu na Gacsfalva a od roku 1808 išlo zas o Welkú Halič. Dnešné pomenovanie, Stará Halič, sa používa od roku 1920.

Gotický rímskokatolícky kostol sv. Juraja pochádza z obdobia okolo roku 1300, ktorý dal postaviť Dionýz, zakladateľ rodu Lossonczyovcov, v tej dobe vlastník neďalekého zámku Halič. Nachádza sa v opevnenom areáli na miernej vyvýšenine na južnom okraji obce. Jedná sa o jednoloďovú stavbu bez veže s polygonálne ukončeným presbytériom. Loď je zaklenutá sieťovou klenbou. V interiéri sa nachádzajú hodnotné gotické fresky od autora inšpirovaného dobovou talianskou nástennou maľbou. Zariadenie kostola je prevažne z 18. storočia.^[7]

• 
  Kstol sv. Juraja, západné priečelie
• 
• 
• 
  Pohľad na presbytérium
• 
  Pohľad na klenbu hlavnej lode
• 
  Pohľad do presbytéria
• 
  Sedílie

Zvonica sa nachádza pri kostole. Podľa záznamu, nájdeného v medenej guli, dal zvonicu postaviť Ján Makfalvay, kapitán haličského hradu, ktorý roku 1666 padol do tureckého zajatia a tam sľúbil, že po vyslobodení dá postaviť vežu v Starej Haliči. Sľub dodržal a začal stavať. Zvonicu dokončil podľa nápisu na veži mlynár Ján Polóni v roku 1673 (orig. nápis Exstructum a Molitore Joanne Poloni A. D. 1673). Kostol a zvonica sú ohraničené obranným múrom. Vo zvonici sú zavesené štyri zvony, jeden asi z 15. storočia a tri zvony z roku 1924, pričom všetky majú svoje mená (Ďuro, Paľo, Jano a Mišo).

Kostol so stredovekými nástennými maľbami, drevená zvonica a hradbový múr sú od roku 1963 zapísané v ústrednom zozname pamiatkového fondu. Nástenné maľby v kostole boli nariadením vlády Slovenskej republiky z 11. júna 1991, spolu s freskami v iných kostoloch, vyhlásené ako súbor stredovekých nástenných malieb za národnú kultúrnu pamiatku.^[8] V roku 2001 boli stredoveké maľby navrhnuté do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ale návrh nebol schválený.^[5]

Odtlačok pečatidla, ktoré pochádza z roku 1633, patrí medzi najstaršie v regióne.

Od 4. marca 1763 získala Stará Halič právo na vydržiavanie jarmokov, štyrikrát do roka.

Uznesením OZ zo dňa 4. 10. 1933 bol učiteľ Dezider Švajko poverený viesť Obecnú kroniku, ako prvý kronikár a začal ju viesť od 1. 1. 1934.

Dňa 7. mája 2009 udelili čestné občianstvo sestre Agnes Franziske Kerschbaumer, generálnej predstavenej pápežsky schváleného misijného spoločenstva PDF-Rodina Panny Márie. Sr. Agnes pochádza z rakúskeho Tirolska a v Starej Haliči pôsobí od roku 1993, kedy apoštolské sestry priviedol do obce J.E. Eduard Kojnok, vtedajší diecézny rožňavský biskup. Na zriadenie Materského domu centrály ich misijného spoločenstva im dal k dispozícii priestory bývalého trojizbového kantorského domu pri kostole a o krátky čas na to i priestory starej obecnej školy.^[5]

• František Kalesný (* 1918 – † 2007), spisovateľ literatúry faktu, etnograf, kultúrny historik
• Emil Huraj (* 1924 – † 1999), ortopéd-traumatológ, vysokoškolský pedagóg, rektor Univerzity Komenského v rokoch 1969-76. Držiteľ mnohých vyznamenaní, členom vedeckých spoločností a autor viacerých odborných publikácií.

Pamiatky v obci a blízkom okolí predurčujú lokalitu na atraktívny cieľ výletov. Priamo v obci leží Kostol sv. Juraja i renesančná zvonica, južne od obce stojí Haličský zámok.

Obcou vedie červeno značený chodník, vedúci z Haliče na vrch Sedem chotárov (602 m n. m.). Z tejto významnej turistickej križovatky sa dá (okrem iných možností) pokračovať k Divínskemu hradu alebo k vodnej nádrži Ružiná.

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Stará Halič

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stará Halič

• Oficiálna stránka obce
• Apsida.sk- profil románsko-gotického kostola