Sixova technika
Sixova technika je starogrécka technika vázovej maľby, pomenovaná po holandskom učencovi Janovi Sixovi, ktorý ju ako prvý opísal.[1][2]
V roku 1888 Jan Six publikoval svoj kľúčový článok „Vases polychromes sur fond noir de la période archaïque“ (Polychrómované vázy na čiernom pozadí z archaického obdobia). O štyridsať rokov neskôr, v roku 1928, Britský znalec umenia John Beazley v diskusii o váze s menom Maliara Sapfó vo Varšave uviedol: „Je to v tom, čo môže byť nazývané Sixovou technikou.“ Toto vyhlásenie ustanovilo termín, pod ktorým je táto technika dodnes všeobecne známa.[3][4]
Sixova maliarska technika má korene v čiernofigúrovom maliarskom štýle. Ide tu o produkt experimentálnej fázy atického vázového maliarstva (ako alternatívy k novej červenofigúrovej technike[4]), ktorý sa zrejme zrodil v dielni hrnčiara Nikosthena v poslednej tretine 6. storočia pred Kr. (okolo roku 530 pred Kr.[5][6]).[7] Veľká časť zachovaných exemplárov pochádza z dielne Maliara Sapfó a Diosfa,[8] ktorý sa špecializoval na výrobu lékythoi, a to keramických váz, ktoré sú najčastejším typom váz zdobených touto maliarskou technikou (v menšom počte oinochoé, fialé alebo kalpis[9][10]) .[5]
Keramické vázy vyrábané Sixovou technikou, vďaka typu lesklého náteru a vypálení vázy, pokrývala kovovolesklá čierna farba.[11][12] Postavy a dekorácie boli následne na čiernom povrchu zobrazované kombináciou vyrývaných čiar a pridaných farieb, väčšinou bielej, ale pre prepracovanejšie scény aj ružovej, červenej alebo hnedej.[11][6]
Začiatkom 5. storočia pred Kr. však už táto maliarska vázová technika nebola schopná konkurovať populárnejšej červenofigúrovej vázovej technike (aj maliarskej technike na bielom podklade[13]) a postupne sa prestala používať. Vzhľadom na krehkosť nanášaných povrchových farieb a pre nedostatok dielní zapojených do ich výroby bola Sixova technika už od začiatku zriedkavo používanou maliarskou vázovou technikou.[4]
-
Lékythos zdobený Sixovou technikou, cca 525 – 475 pred Kr., Cabinet des Médailles, Paríž -
Fialé zdobené Sixovou technikou, cca 510 – 500 pred Kr., Louvre L 210, Paríž -
_in_the_form_of_a_duck_MET_DP145542.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Erika Simon. Minoische und griechische Antiken. Mainz am Rhein : Ph. von Zabern, 1982. ISBN 978-38-0531-049-9. S. 72.
- ↑ John Davidson Beazley. Greek Vases in Poland. Oxford : Clarendon, 1928. S. 8.
- ↑ Kenneth D. S. Lapatin. Papers on Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2008. ISBN 978-08-9236-901-0. S. 35.
- ↑ a b c Beth Cohen. The Colors of Clay. Los Angeles : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 72.
- ↑ a b Nina Zimmermann-Elseify. Corpus vasorum antiquorum. München : C.H. Beck, 2015. ISBN 978-34-0668-353-4. S. 52.
- ↑ a b Antichthon. Sydney : Australian Society for Classical Studies, 1981. S. 8.
- ↑ John H. Oakley, Olga Palagia. Athenian Potters and Painters. Oxford : Oxbow Books, 2009. ISBN 978-17-8297-322-5. S. 626.
- ↑ Muse. Columbia : Museum of Art and Archaeology, University of Missouri, 1967. S. 24.
- ↑ Luísa de Nazaré Ferreira, Paulo Simões Rodrigues, Nuno Simões. Plutarco e as artes: pintura, cinema e artes decorativas. Sydney : Imprensa da Universidade de Coimbra / Coimbra University Press, 2012. ISBN 978-98-9260-280-6. S. 19.
- ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, SIX, Tecnica di [1]
- ↑ a b The Journal of Hellenic Studies. London : Council of the Society, 1965. S. 24.
- ↑ Mary Ann Eaverly. Tan Men/Pale Women. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2013. ISBN 978-04-7211-911-0. S. 138.
- ↑ Tom Rasmussen, Nigel Jonathan Spivey. Looking at Greek Vases. Cambridge : Cambridge University Press, 1991. ISBN 978-05-2137-679-2. S. 104.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sixova technika
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
