Schránkovce
Loligo vulgaris
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva prvoústovce (Protostomia) Skupina špirálovce (Spiralia) Línia trochofórovce (Trochozoa) Nadkmeň (superphylum) Eutrochozoa Kmeň (phylum) mäkkýše (Mollusca) Podkmeň (subphylum) schránkovce (Conchifera)
Vedecký názov
Conchifera Gegenbaur, 1878
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Schránkovce (lat. Conchifera) sú mäkkýše, ktorých telo nie je kryté kutikulou, ale je chránené jednodielnou alebo dvojdielnou schránkou, ktorá je produktom epidermy, presnejšie plášťa. Inak ju však s telom spájajú len svalové úpony. Schránka sa skladá z troch vrstiev:

1. periostracum – tenká povrchová pigmentovaná vrstva z organickej látky konchínu (chemicky je príbuzná chitínu);
2. ostracum – porézna vrstva z CaCO₃ so stĺpčekovitou štruktúrou;
3. hypostracum – aragonitová vrstva, je tvorená kryštalickým CaCO₃ so šupinkovou štruktúrou. U mnohých skupín je len naznačená.

Za fylogeneticky východiskový typ sa považuje jednodielna, jemne zahnutá rúrovitá schránka, mierne sa rozširujúca na tú stranu, kde z nej vystupovala noha, resp. ramená mäkkýša. Sekundárne dochádza k postupnému zavinutiu schránky do závitov a až terciálne k „preklopeniu“ vinutia na pravú alebo ľavú stranu, čiže k laterálnej torzii (ulitníky). (Obdobný proces, ale bez laterálnej torzie, pozorujeme pri fylogenéze schránky u hlavonožcov.)

Tráviaca sústava sa začína ústami s radulou, strúhadlovitým jazýčkom. Radula môže druhotne zaniknúť (Bivalvia), alebo je spolu s rohovinovou subradulárnou platničkou premenená na útvar podobný zobáku papagája (Cephalopoda). V ústnej dutine sú slinné žľazy, s často veľmi kyslým sekrétom, ktorý môže obsahovať aj H₂SO₄. U dravých druhov, ktoré sa živia inými mäkkýšmi, slúži na rozpustenie ich schránok. Nasleduje hltan (pharynx), pažerák (oesophagus), endodermálny žalúdok (ventriculus) a črevo (ileum), ktoré kľukato prebieha telom – u ulitníkov vstupuje i do ulity. Vnútornú plochu čreva zväčšuje tzv. záves – typhlosolis. Anus v dôsledku dorsálnej flexie nemá už nikdy terminálnu polohu (výnimkou je veľmi starobylá a nepočetná skupina Monoplacophora). Súčasťou tráviacej sústavy je aj hepatopankreas. Okrem sekrécie pôsobí ako zásobný orgán (ukladajú sa v ňom tuky a glykogén) a prebieha v ňom aj resorbcia strávenej potravy. U niektorých bylinožravých druhov sa pri žalúdku nachádza zvláštna žľaza – tzv. bielkovinový kryštáľ, je to bielkovinová tyčinka v žľaznatom vačku. Produkuje tráviace enzýmy.

Nervová sústava je veľmi špecializovaná rebríčková, nazývame ju už gangliová. Niekedy je veľmi rozvinutá (Cephalopoda). Okrem hlavného cerebrálneho ganglia v tele vznikajú 2 – 5 párov periférnych ganglií, ktoré inervujú nohu, žiabre a ďalšie orgány (Gastropoda a Bivalvia). Schránkovce už majú širšiu škálu receptorov – statocystu (v nohe), 1 – 2 páry tykadiel a oči, ktoré môžu byť ploché, jamkové, ale i komorové. U vodných skupín pozorujeme lupeňovité senzorické prívesky – osphradiá (stavbou sa podobajú žiabram). Lastúrniky môžu mať na okraji plášťa aj senzorické tykadielka – rhopálie.

Obehová sústava je otvorená, u hlavonožcov už polouzavretá. Hemolymfa obsahuje hemoglobín alebo hemocyanín (obsahuje meď). Väčšia časť dýchacích plynov je však v hemolymfe transportovaná obyčajným fyzikálnym rozpustením. Dýchacími orgánmi sú lupienkovité až vláskovité žiabre (nazývané ktenídiá), umiestnené v blízkosti anusu alebo po bokoch plášťa. U lastúrnikov žiabrové lupienky druhotne strácajú dýchaciu funkciu a menia sa na filtračný aparát na získavanie planktónnej potravy. Dýchaciu funkciu preberá prekrvený plášť. U pľúcnatých ulitníkov na dýchanie slúži prekrvená výstelka pľúcneho vaku, ktorý vzniká z časti plášťovej dutiny. Na dýchaní sa vždy významne podieľa aj povrch tela, ktorý je vďaka slizovým žľazám stále vlhký.

podkmeň schránkovce (Conchifera):

• trieda čiapočkovce/čiapočky (Monoplacophora)
• trieda ulitníky/slimáky (Gastropoda)
• trieda zubovky/klovitovce/klovitce (Scaphopoda)
• trieda lastúrniky/korytníky (Lamellibranchia/Bivalia)
• trieda hlavonožce (Cephalopoda)

• PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.