Žeriav
Latinský názov	Grus
Skratka	Gru
Genitív	Gruis
Symbolické vyjadrenie	vták žeriav
Rektascenzia	22,6h
Deklinácia	-45°
Plocha	366  štvorcových stupňov Poradie: 45
Počet hviezd (magnitúda < 3)	2
Najjasnejšia hviezda	Al Nair (α Gru) (Zdanl. magnitúda 1,73)
Meteorický roj	žiadny
Susedné súhvezdia	Južná ryba Mikroskop Indián Tukan Fénix Sochár
Viditeľné na zemepisnej šírke +44° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Október
Horná kulminácia o 24:00	10. september
Dolná kulminácia o 24:00	25. február
Astronomický portál  Hviezdny portál

Žeriav je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedli ho holandskí moreplavci Pieter Dirkszoon Keyser a Frederick de Houtman. Johann Bayer ho v roku 1603 zobrazil vo svojom atlase Uranometria a pomohol tak k jeho rozšíreniu.

Je jedným zo štyroch „južných vtákov“, súhvezdí južnej oblohy pomenovanej po vtákoch a ako jediný z nich je skutočne výrazný. Nachádza sa v ňom niekoľko stredne jasných až jasnejších hviezd. Nemá mytologický pôvod. V Egypte býval žeriav symbolom astronómov, zrejme pre svoj vysoký let.

Najjasnejšia hviezda je alfa Gruis s názvom Alnair alebo Al Nair, čo značí „jasná hviezda“ či „veľmi jasný“. Má jasnosť 1,8 mag a leží vo vzdialenosti 65 svetelných rokov. Je modrobiela, zatiaľ čo beta Gruis je horúco oranžová. Od bety sa tiahne šnúrka slabších hviezd ležiacich takmer na priamke až k hviezde gama. Gama je s magnitúdou 3,2 tretia najjasnejšia hviezda v súhvezdí. Delta Gru a mí Gru sú dvojhviezdy s dostatočným odstupom svojich zložiek, aby sa dali rozlíšiť aj voľným okom. V oboch prípadoch sú to však optické dvojhviezdy, ktorých zložky spolu fyzikálne navzájom vôbec nesúvisia. Hoci sú takmer v zákryte, v skutočnosti ležia veľmi ďaleko za sebou. Obe dvojhviezdy sa nachádzajú na krku Žeriava a naznačujú smer jeho letu. Uhlový odstup zložiek delta Gruis je vyše 12 oblúkových minút. Jej zložky sú obry s magnitúdou 4 pričom jeden je žltý a druhý červený. Mí Gruis je takisto pár obrov s magnitúdami 5. Skutočnou dvojhviezdou, ktorú rozlíši až 5 cm ďalekohľad, je théta Gruis. Jej zložky majú jasnosť 4,5 a 7,0 mag a ležia od seba v odstupe 14“.

Súhvezdie obsahuje dve premenné hviezdy, ktoré sú v čase maxima ľahko pozorovateľné aj v triédroch: hviezdu R (rektascenzia = 21h 48,5´, deklinácia = -46° 55´) a S (rektascenzia = 22h 26,1´, deklinácia = -48° 26´). R má periódu zmien jasnosti 332 dní a rozsah týchto zmien je od 7,4 do 14,9 mag, S 401 dní a jasnosť od 6,0 do 15,0 mag.

Súhvezdie je oblasť chudobná na hviezdy a iné objekty. Nachádza sa v ňom síce veľa galaxií, ale žiadna z nich nemá celkovú magnitúdu viac ako 10. Na ich rozoznanie by sme potrebovali väčší amatérsky ďalekohľad. Medzi tie jasnejšie patria napríklad špirálové galaxie NGC 7410, NGC 7424, NGC 7552, a NGC 7590. Všetky štyri objekty sú v severozápadnej časti súhvezdia.

Súhvezdie sa dá nájsť pod súhvezdím Južná ryba a jeho jasnou hviezdou Fomalhaut a nad Tukanom. Má pomerne veľkú zápornú deklináciu a preto v našich zemepisných šírkach vystupuje nad obzor len jeho malá severná časť. O polnoci kulminuje okolo 10. septembra. Celé je viditeľné až pre obyvateľov severnej Afriky od 33° stupňa severnej šírky.

• PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Žeriav, s. 482 – 483.