Rudolf Krupec
| Rudolf Krupec | |
| slovenský finančník, bankár, investor, statkár a podnikateľ | |
 | |
| 1. riaditeľ Tatra banky | |
|---|---|
| V úrade 1884 – 1890 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 10. apríl 1842 (?) Bystrička, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) |
| Úmrtie | 13. november 1913 (71 rokov) Žilina, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) |
| Národnosť | slovenská |
| Rodina | |
| Rodičia | Jozef Krupec, Žofia Vrchovská |
| Manželka |
Gizela Heinrchová |
Rudolf Krupec (* 10. apríl 1842[1][pozn. 1], Bystrička – † 18. november 1913, Žilina)[2][3][4] bol slovenský finančník, bankár, investor, statkár a podnikateľ.[2][5]
Pôvod
[upraviť | upraviť zdroj]Korene rodiny Krupec siahajú v Turci až do roku 1258. Mužskí členovia rodiny boli rytiermi, župnými úradníkmi či cirkevnými hodnostármi a vždy obhajovali národné záujmy. Rodinná vetva žijúca v Bystričke pri Martine síce nedisponovala veľkým majetkom, no operovala znalostným kapitálom, ktorý najmä v 19. a na začiatku 20. storočia zúročili členovia rodu.
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]Rudolfov otec Jozef bol učiteľom a ako pisár pracoval v župnej správe. V roku 1846 sa oženil so Žofiou, s ktorou mali 10 detí: Jozefínu, Rudolfa, Eduarda, Amáliu, Gustáva, Alberta, Matildu, Wilhelma, Annu a Albertínu. Jozef Krupec zomrel v roku 1861 vo veku 50 rokov v Kláštore pod Znievom. Starostlivosť o rodinu prevzala najstaršia dcéra Jozefína, s ktorou časť rodiny odišla žiť do Bratislavy.[5]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Bystričke pri Martine Jozefovi a Žofii, rodenej Vrchovskej. Rudolf Pavol bol pokrstený v evanjelickej cirkvi 10. apríla 1842. Ľudovú školu navštevoval v rodnej Bystričke, gymnaziálne štúdium absolvoval v Kremnici. V roku 1861 odišiel za prácou do Ruska, kde v Kyjeve získal inžiniersky diplom z pozemného staviteľstva.[5]
Vďaka vzdelaniu a obchodnému talentu bol menovaný za vrchného železničného inžiniera pri stavbe železničných tratí v Zakaukazsku. Podieľal sa na stavbe trate z Baku do Tbilisi, za čo bol cárom Alexandrom II. ocenený prestížnym vyznamenaním. Uznanie si vyslúžil aj za vysokoodbornú a novátorskú činnosť počas projektovania, vytýčenia a výstavby železničnej trate Poti – Tbilisi.
Na územie Slovenska sa vrátil ako zámožný muž v roku 1881 a po kúpe bývalej zemianskej kúrie rodiny Ordódyovcov s rozsiahlymi pozemkami, sa usadil v obci Višňové pri Žiline. Zanedbané sídlo i hospodárstvo obnovil a rozsiahly poľný a lesný majetok zveľaďoval novátorskými hospodárskymi metódami. Používal stroje, inovatívne poľnohospodárske náradie a priemyselné hnojivá a namiesto zaužívaného trojpoľného systému obrábania pôdy presadzoval vysúšanie mokrín, hlbokú orbu a striedavý osev. Stal sa podpredsedom žilinskej filiálky Stoličného hospodárskeho spolku. V rámci spolkových aktivít predvádzal nové metódy orby a rozličné hospodárske stroje a náradie. Od návratu do vlasti bol Rudolf v centre hospodárskeho diania regiónu a v roku 1883 spolu s vplyvnými podnikateľmi zo Žiliny investoval do kúpy mlyna na rieke Rajčanka. Presadzoval industrializáciu a ako člen výboru banky Žilinská vzájomná pomocnica podal návrh na zriadenie banky s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá by podporovala rozvoj obchodu a priemyslu.[5]
Hornouhorská banka Tatra bola zriadená v Martine 2. februára 1885, hoci v úradnom vestníku bola zaregistrovaná až 6. júna 1886.[6] Prípravami boli poverení Rudolf Krupec a žilinský advokát Ján Milec a práve Rudolf bol zvolený za prvého riaditeľa banky.[3] V jej čele zotrval až do roku 1889, pričom v tom čase už boli zriadené pobočky banky aj v Dolnom Kubíne, Senici a Bytči. Počas výkonu funkcie sa väčšinu času zdržiaval v Martine a o post riaditeľa banky sa opätovne (no neúspešne) uchádzal v roku 1903.
Z množstva aktivít treba spomenúť, že bol kultúrne rozhľadený Rudolf Krupec bol spoluorganizátorom národopisnej výstavy v Turčianskom Svätom Martine v roku 1887, iniciátorom výstavby a podpredsedom Národného domu v Martine, poslancom Trenčianskej stolice, zakladajúcim členom tovární na výrobu celulózy v Martine a Žiline, zakladajúcim členom spolku Detvan, členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti a mecénom slovenskej literatúry a výtvarného umenia. Bol tiež vášnivým poľovníkom a rybárom, čo ho napokon zblížilo s T. G. Masarykom, s ktorým sa spoznal na národopisnej výstave. Budúci prezident strávil istý čas ako hosť Rudolfa vo Višňovom, odkiaľ spolu organizovali poľovačky a rybačky.[7]
Rudolf bol štedrým podporovateľom a darcom; žilinskému zboru evanjelickej cirkvi daroval časť svojho pozemku, pravidelne prispieval na spolok Tatran, ako člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti štedro podporoval výstavbu novej muzeálnej budovy a štipendiami podporoval študujúcu mládež. Rovnako stál za vznikom Kníhkupecko-nakladateľského spolku v Martine a zakúpil viaceré výtvarné diela rodiacej sa generácie slovenských maliarov.[5] Neúspešne kandidoval na post poslanca do Uhorského snemu v roku 1896 a 1901.
Na začiatku 20. storočia sa z Višňového rodina Krupcovcov presťahovala do novej vily v Žiline. Rudolf zomrel po krátkej chorobe 18. novembra 1913 a pochovaný bol na cintoríne v Žiline.[5]
Najstarší syn Rudolf bol úspešný podnikateľ, poľnohospodár a poľovník, Vladimír bol priekopníkom športovej streľby na Slovensku, prvým predsedom tenisového klubu a predsedom leteckého a plaveckého klubu v Piešťanoch. Taktiež bol spoluorganizátorom tenisového turnaja Davis cup, ktorý sa prvýkrát na Slovensku uskutočnil práve v Piešťanoch. Eduard bol právnikom a publicistom, Jozef sa stal advokátom, zastával post námestníka starostu a vicestarostu mesta Žilina, no bol tiež predsedom loveckého spolku Minčov a členom novovzniknutého Slovenského rybárskeho zväzu. Všetky deti Rudolfa a Gizely boli aktívne či už v evanjelickej alebo katolíckej cirkvi. Boli členmi Matice slovenskej a Slovenskej muzeálnej spoločnosti.[5]
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ 10. apríl 1842 je dátum krstu R. Krupca. Slovenský biografický slovník[2] a niektoré ďalšie zdroje[3][4] uvádzajú dátum narodenia 10. apríl 1840, čo by bolo presne 2 roky pred pokrstením. Ako však argumentuje Daniel Husárik, autor monografie Krupec, narodenie v roku 1840 je s ohľadom na ďalšie pramene a rodinné reálie nepravdepodobné. Ako možný rok narodenia uvádza 1841 s tým, že presný dátum nie je známy.[5]:98
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KRUPEC, Rudolf. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok V. Km – L. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2013. 852 s. ISBN 978-80-8149-011-8. S. 435 – 436.
- ↑ a b c KRUPEC, Rudolf. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok III. K – L. Martin : Matica slovenská, 1989. 447 s. ISBN 80-7090-019-9. S. 278.
- ↑ a b c Rudolf Krupec [online]. Bratislava: Národná banka Slovenska, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
- ↑ a b Autorita Osobné meno : Rudolf Krupec [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h HUSÁRIK, Daniel. Krupec. Prvé vyd. Čadca : Kysucké múzeum, 2021. 204 s. ISBN 978-80-89751-31-0.
- ↑ Boj proti hazardu – odkaz Rudolfa Krupeca [online]. Prešov: Prešovská univerzita : Fakulta manažmentu, ekonomiky a obchodu, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
- ↑ JANČULOVÁ, Miroslava. Vychádza nová publikácia o Rudolfovi Krupcovi, človeku, ktorý nevládol peru, no zato rozumel ľuďom a peniazom [online]. Čadca: Kysucké múzeum, 2021-12-07, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- HUSÁRIK, Daniel. Krupec. Prvé vyd. Čadca : Kysucké múzeum, 2021. 204 s. ISBN 978-80-89751-31-0.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rudolf Krupec
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
