Rudolf Dočolomanský
| Rudolf Dočolomanský | |
| slovenský pedagóg, kultúrny pracovník, herec a organizátor ochotníckeho divadla | |
| Štát pôsob. | Slovensko, Rumunsko |
|---|---|
| Narodenie | 15. apríl 1899 Svätý Jur, Rakúsko-Uhorsko, dnes Slovensko |
| Úmrtie | 25. marec 1954 (54 rokov) Nebojsa, Česko-Slovensko |
| Národnosť | slovenská |
| Štátna príslušnosť | Rakúsko-Uhorsko Česko-Slovensko vojnové Slovensko Česko-Slovensko |
| Profesia | učiteľ |
| Rodičia | Ján Dočolomanský (1872 – 1956) Anna Polónyová (1874 – 1946) |
| Manželka | Etela Hergottová Florianna Bodea |
| Deti | 1/ Ján 2/ Štefan, Renáta (* 1936), Mária, Emília, Anna, Dušan, Michal (* 1942-2008), Lucia (* 1943), Kvetoslava, Petronela (* 1952) |
Rudolf Dočolomanský (* 15. apríl 1899[1] Svätý Jur,[2] Rakúsko-Uhorsko – † 25. marec 1954, Nebojsa) otec známeho slovenského herca Michala Dočolomanského, bol slovenský pedagóg a kultúrny činiteľ,[3] ktorý pôsobil v rumunskom Sedmohradsku, neskôr v obci Nedeca v dnešnom Poľsku (vtedajšom Slovensku) a na Slovensku.[4] [chýba vhodnejší zdroj]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa vo Svätom Jure, jeho otec sa volal Ján Dočolomanský (1872 – 1956), matka Anna (rod. Polónyová, 1874 – 1946).[1] Pochádzal z deviatich detí, jeho súrodenci boli: Štefan (1900 – 1968), Mária (1902 – ?), Ján (1908 – 1961), Jozef (1910 – 1974), Ľudmila, Agnes a František († 2009).[1] Ján sa stal lekárom, Ľudmila a Agnes[5] vstúpili do rehole. Štefan zomrel po zrážke s vlakom v roku 1968.[6]
Jeho prvou manželkou bola Etela, rod. Hergottová. Mali spolu syna Jána.[7]
Začiatkom 30. rokov 20. storočia[2] bol vyslaný z ČSR do Rumunska, aby vzdelával rumunských Slovákov.[8] Jeho pôsobiskom sa stala dedina Boromlak,[9] ktorá je administratívnou časťou obce Siplak.[8]
Rudolf Dočolomanský pôsobil prísnym dojmom, bol nižšej postavy, nosil okuliare a vždy chodil v kravate.[4] Organizoval a režíroval ochotnícke divadlo, v ktorom aj sám hrával.[3][4] Bol katolíckeho vierovyznania, vo vydaní ročenky Pútnika svätovojtešského roku 1936 apeloval, aby boli medzi slovenskú komunitu v Rumunsku vyslaní ďalší učitelia a kňazi.[2]
| „ | Žijem medzi našimi krajanmi v Rumunsku už piaty rok a pôsobím ako národný kultúrny katolícky pracovník. Upozornil som na našich Slovákov Národnú Radu v Bratislave i Spolok Sv. Vojtecha a môj hlas bol vždy vypočutý. Náš národ v Rumunsku volá stále po slovenských katolíckych kňazoch a učiteľoch a potrebuje katolícke kostoly a katolícke školy. Na rudohorskej oblasti v župe Bihorskej žijú uvedomelí katolíci-Slováci. Pochádzajú z východného Slovenska a pracujú hlavne v sklárňach St. Huty. Je tu okrúhle do 50 obcí a usadlísk, v ktorých žije vyše 20.000 Slovákov. Je tu desať čiste slovenských obcí. Majú vyše 2500 školopovinných detí, potrebujú preto i nové školy, aby neboli odkázaní len na výchovu rodičovskú. Volám k vám, drahí rodáci na Slovensku, aby ste pomáhali našim bratom tu náboženskou kultúrou, darovaním katolíckych učebníc a slovenských poučných kníh vôbec a pritom prosíme od vás aspoň štyroch katolíckych kňazov a katolíckych učiteľov.[2] | “ |
V roku 1938 v Boromlaku postavil dvojmetrovú sochu – insitnú kópiu sochy Ježiša vykupiteľa z brazílskeho mesta Rio de Janeiro, ktorá stojí dodnes.[9][8] Počas svojho pôsobenia v Rumunsku sa zoznámil s Floriannou Bodea (1915 – 1995),[pozn 1] ktorá mala rumunskú národnosť, bola od neho o 16 rokov mladšia a vyššia.[4] Mala tmavú pleť[4] a bola považovaná za atraktívnu.[12] Pochádzala z obce Halmăşd a bola gréckokatolíckeho vierovyznania.[10] Naučil ju slovenský jazyk a oženil sa s ňou.[4] Spolu mali 10 detí.
V roku 1942 sa presťahovali do obce Nedeca, vtedy patriacej vojnovej Slovenskej republike, kde tiež pôsobil ako učiteľ, a kde sa im v tom istom roku narodil syn Michal a o rok neskôr dcéra Lucia.[4] Po vojne sa Nedeca opäť stala súčasťou Poľska, Dočolomanskí boli z obce vyhnaní, s pomocou miestnych obyvateľov sa presťahovali na Slovensko do obce Mlynčeky (okres Kežmarok).[4]
Posledným učiteľským pôsobením Rudolfa Dočolomanského bola obec Nebojsa (dnes miestna časť Galanty), kde bol riaditeľom základnej školy.[4] Tam v roku 1954 zomrel na zástavu srdca.[4] Po jeho smrti sa manželka s deťmi presťahovala do Svätého Jura, kde žila rodina jej manžela.[4] Zomrela v roku 1995, sú spolu pochovaní na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie.[13][11]
Jeho deti Michal a Petronela sa stali profesionálnymi hercami, dcéra Renáta bola herečka, televízna hlásateľka[4] a dramaturgička,[14] dcéra Lucia bola herečka[15][16] a televízna scenáristka.[17] Syn Ján z prvého manželstva sa stal právnikom, pôsobil v diplomatických službách v Taliansku.[4] Syn Dušan sa stal vojakom z povolania,[4] pričom Dušanov syn Viliam je režisér[4] a dcéra Eva je herečkou.[4][18]
Slovenský spisovateľ Michal Hvorecký, ktorý v apríli 2011 navštívil Slovákov v Sedmohradsku, napísal:
| „ | Na mnohých miestach slovenskej komunity zanechal stopy a spomienky Rudolf Dočolomanský, učiteľ a divadelník...[3] | “ |
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Digitalizácia článku, autor Rudolf Dočolomanský, rok 1935 -
Digitalizácia článku, autor Rudolf Dočolomanský, rok 1935 -
Digitalizácia článku, autor Rudolf Dočolomanský, rok 1935 -
Digitalizácia obrázku, rok 1935 -
Digitalizácia obrázku, rok 1935 -
Digitalizácia obrázku, rok 1935
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Rudolf Dočolomanský [online]. Bratislava: myheritage.sk, 2011-05-20, [cit. 2017-03-23]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Pútnik svätovojtešský 1936. [s.l.] : [s.n.], 1936.
- ↑ a b c HVORECKÝ, Michal. V Transylvánii na šikmej ploche [online]. Bratislava: hvorecky.sk, 2011-05-20, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p Dočolomanskí: Hrdá rodina. Život (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2008-09-23. Dostupné online [cit. 2017-03-25]. ISSN 0139-6323. Archivované 2017-03-13 z originálu.
- ↑ Agnes Dočolomanská [online]. Bratislava: myheritage.sk, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
- ↑ Štefan Dočolomanský [online]. Bratislava: myheritage.sk, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
- ↑ Etela Hergottová [online]. Bratislava: myheritage.sk, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
- ↑ a b c Siplak (rum. Suplacu de Barcău), Boromolaka (rum. Borumlaca), Fogaš (rum. Fogaş), Čerpotok (rum. Valea Cerului) a Ritoblaga (rum. Vâlcelele) [online]. Bratislava: slovacivrumunsku.sk, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
- ↑ a b Naše snahy, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online. Archivované 2017-03-23 z originálu.
- ↑ a b Kvetoslava (Florina) Dočolomanská (rodená Bodea) [online]. myheritage.sk, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
- ↑ a b Floriana Dočolomanská [online]. cintoriny.sk, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
- ↑ TIŠŤAN, Tomáš. Na Dočolomanského spomína aj jeho rodisko v Niedzici [online]. sme.sk, 2009-03-25, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
- ↑ Rudolf Dočolomanský [online]. cintoriny.sk, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
- ↑ Renáta Dočolomanská [online]. fdb.cz, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
- ↑ Lucia Bernusová [online]. Česko-Slovenská filmová databáza, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online. Archivované 2017-03-24 z originálu.
- ↑ Lucia Dočolomanská [online]. Česko-Slovenská filmová databáza, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
- ↑ Lucia Dočolomanská [online]. Internet Movie Database, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
- ↑ Eva Dočolomanská [online]. Česko-Slovenská filmová databáza, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
