Romantická architektúra preberala vzory zo stredovekej architektúry, najmä z gotickej, ale aj z románskej, ktoré sa uplatnili tak pri stavbách chrámov, ako aj svetských budov. Najmä anglická neogotika, ktorá sa vyznačuje tupým zakončením stavieb i veží a nárožných vežičiek bez viditeľných striech, ovplyvnila formálnu stránku zámockej architektúry.

Charakteristika

Architekti napodobňovali diela vybudované na iných miestach, v iných časoch. Takúto architektúru nazývame historizmus. V romantickej architektúre sa odráža historizmus – návrat k stredovekým slohom, najmä ku gotike, zdôrazňuje sa teda minulosť a jej historické slohy sa pokladajú za trvalé vzory (architekt a maliar Karl Friedrich Schinkel – škica pre mauzóleum s gotickými prvkami, Berlínske múzeum, budova Novej stráže), Európa sa naplno stretáva s exotickou kultúrou. Svet sa stáva definitívne pluralitným spoločenstvom, otvoreným smerom k poznávaniu nového a pripájaniu známeho.

19. storočie bolo silne ovplyvnené týmto pokrokom. S rozvojom hospodárstva sa objavovali nové materiály, ktoré boli využívané aj v stavebníctve.

Toto sa stalo jedným z významných priemyslových odvetví. V architektúre samotnej sa kládol najväčší dôraz na funkčnosť, ale zároveň aj na estetický dojem. Preto boli postupne oživované všetky významné slohy minulosti a vytváral sa tak jedinečný štýl, ktorý nasledoval po krátkom období klasicizmu na samom počiatku 19.storočia . Moderným stavbám – železničným staniciam, továrniam, skleníkom – sa dávala podoba historických budov: v duchu novorománskom, neogotickom a novorenesančnom.

Tento prístup spôsobil napr. aj začiatok záujmu o pamiatky minulosti a o ich ochranu. Súčasne sa rozvíjala túžba po poznaní minulosti, vyjadrená reštaurovaním romantických zrúcanín hradov. V 19. storočí sa konali aj pravidelné výstavy. Vďaka nim sa ľudia dozvedeli o nových výrobkoch či materiáloch a pracovných postupoch, čo spôsobovalo celkové zrýchlenie vývoja. Historizmus bol preto ešte pred koncom storočia prekonaný a na jeho miesto sa dostali moderné štýly ponúkajúce lepšie uplatnenie pre nové materiály – železo, sklo, betón. Historizmus zanechal výraznou stopu predovšetkým na verejných budovách, kostoloch a divadlách (novorenesančná budova Národného divadla v Prahe).

Európa

Každá architektonická forma odzrkadľuje kultúrne ovzdušie. Romantická architektúra chcela rojčiť o minulosti, čo bolo podnetom na drahé reštaurovanie monumentálnych budov. Typickými príkladmi z tohto obdobia sú reštaurované stavby:

• Carcassonne, staroveké pevnostné mesto
• Basilique du Sacré-Cœur, Paríž, neobyzantský kostol Božského srdca – Paul Abadie
• Sainte-Chapelle, Paríž, gotická kaplnka – Eugène Viollet-le-Duc
• zámok Pierrefonds, Pierrefonds – Eugène Viollet-le-Duc
• Windsor Castle, Windsor, hrad, (rekonštrukcia)
• Westminsterský palác, Londýn, neogotická stavba – Charles Barry
• Kolínsky dóm, Kolín nad Rýnom, (dokončenie) – Karl Friedrich Schinkel
• Burgtheater, Viedeň, novorenesančné divadlo – Gottfried Semper

Slovensko

V architektúre na Slovensku využíval romantizmus spočiatku formálne prvky neskorého klasicizmu – (župný dom v Šahách, pravoslávny chrám v Gerlachove, kostol v Ťahanovciach, synagóga v Trnave, kúpeľné stavby v Sobranciach, Trenčianskych Tepliciach, Sliači, Herľanoch, kúrie v Jakubanoch, Rozhanovciach, Liptovskom Jáne, kaštieľ v Senci), neskôr sa orientoval na historizmus, ktorého pôvodnou inšpiráciou bola gotika.

Neogotika sa uplatnila pri výstavbe a prestavbe kaštieľov (Galanta, Rusovce, Smolenický zámok) a sakrálnych objektov (veža dómu sv. Martina v Bratislave, kostol Panny Márie v Rakovej, regotizácia kostola sv. Egídia v Bardejove a dómu sv. Alžbety v Košiciach, Kapucínsky a Blumentálsky kostol v Bratislave) a v inžiniersko-technickom staviteľstve (tunel na trati Bratislava – Marchegg, prvá železničná stanica v Košiciach, vodná veža v Komárne).

Česko

V Česku reprezentujú romantickú architektúru pamiatky – zámok Hluboká a zámok Lednice na južnej Morave. Historizmus reprezentuje pseudorenesančné Národné divadlo v Prahe. Romantizmus sa veľmi prejavil pri cirkevných stavbách, napríklad kostol sv. Petra a Pavla v Prahe, kostol sv. Cyrila a Metoda v Prahe-Karlíne, dostavba katedrály sv. Víta a Prašnej brány v Prahe (tu sa nezabudlo na logickú dispozíciu a mnoho detailov – novorenesancia – 2. polovica 19. storočia). Ďalšou romantickou kompozíciou objektov bola aj Mlýnska kolonáda v Karlových Varoch od Josefa Zítka.

Občas sa architekt dal uniesť svojou fantáziou, ako John Nash pri neoindickom kráľovskom pavilóne v Brightone, kde kombinoval rozličné architektúry, čo nazývame eklektizmus. Takýmito stavbami sú aj parížska Opera alebo Rijksmuseum v Amsterdame.

Fotogaléria

• 
  Mlýnska kolonáda, Karlove Vary
• 
  Burgtheater, Viedeň
• 
  zámok Pierrefonds
• 
  Sainte-Chapelle, Paríž