Reparácie alebo vojnové reparácie sú peňažné odškodnenie, ktoré platia porazené štáty uznané za vinníka vojny víťazným. Príklad reparácii je Versaillská mierová zmluva, ktorá požadovala, aby Nemecko prijalo plnú zodpovednosť za vypuknutie prvej svetovej vojny, a aby zaplatilo značné vojnové reparácie štátom Dohody (Nemecko muselo splácať 132 miliárd mariek).

Veľmi podrobne o tom píše Robert Lekachman v diele The Age of Keynes. On bol totiž pri rokovaniach v Trianone a aj Bretton Woods. Keynes bol presvedčený, že eminentní negociátori Ll. George, W. Wilson a G. Clemenceau boli na ceste k nespravodlivej zmluve. O Versaillskej zmluve píše v diele Economic Consequences of the Peace. Keynes urobil nové výpočty a 750 miliónov USD malo ísť Belgicku, 4 bilióny USD malo ísť Francúzsku, 2,85 bilióna V. Británii a 1,25 bilióna ostatným spojencom. Bola to zhruba 1/4 toho čo navrhli prezidenti. Bretton Woods bolo úsilie víťazov na jeseň v roku 1944 plánovať povojnový rozvoj. Keynes napísal dielo Tract on Monetary Reform. Keynes navrhol vznik tzv Interbnational Clearing Union. Definoval jeho 6 úloh. USA však presadili vznik Internation Monetary Fund. Jeho nedokonalosť pociťujeme aj dnes.