Reliéf alebo georeliéf z pohľadu vied o Zemi je členitosť zemského povrchu. Jednotlivé tvary reliéfu zemského povrchu vyjadrujú momentálny stav vzájomného spolupôsobenia endogénnych (vulkanizmus, horotvorné a iné tektonické pohyby) a exogénnych procesov (zvetrávanie), ktoré prebiehajú v rôznych klimatických podmienkach, v geologických štruktúrach a horninách rôznych vlastností v určitom čase^[1]. Reliéfom sa zaoberá geomorfológia.

Tektonické reliéfotvorné procesy sú mechanické pohyby zemskej kôry vertikálneho alebo horizontálneho smeru. Podľa prejavov v reliéfe sa tektonické reliéfotvorné pohyby rozdeľujú na:

• vrásnivé reliéfotvorné pohyby, ktorých výsledkom je vznik vrás.
• príkrovové reliéfotvorné pohyby sa prejavujú vznikom príkrovov a celkovou zmenou vzhľadu reliéfu.
• zlomové reliéfotvorné pohyby, ktoré sa prejavujú vznikom krýh obmedzených zlomovými svahmi.

Podľa nadmorskej výšky sa vyčleňujú dva typy georeliéfu, do 200 m n. m. sú to nížiny, oblasti nad 200 m n. m. sa označujú vysočiny. Z hľadiska relatívnej členitosti územia, presnejšie relatívneho výškového rozdielu medzi údoliami a vrcholmi na ploche 16 km² (štvorec so stranami 4 x 4 km) sa vyčleňujú^[1]:

• roviny: do 30 m
• pahorkatiny: 30 - 150 m
• vrchoviny: 150 - 300 m
• hornatiny: 300 - 600 m
• veľhornatiny: nad 600 m