Rabča
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Námestovo
Región	Žilinský
Vodné toky	Polhoranka, Soľný potok
Nadmorská výška	620−670 m n. m.
Súradnice	49°28′44″S 19°28′58″V / 49,478800°S 19,482753°V / 49.478800; 19.482753
Rozloha	25,16 km² (2 516 ha) [1]
Obyvateľstvo	5 336 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	212,08 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1550
Starosta	Július Piták[3] (nezávislý)
PSČ	029 44
ŠÚJ	510025
EČV (do r. 2022)	NO
Tel. predvoľba	043 55
Adresa obecného úradu	Rabča 426
E-mailová adresa	rabca@rabca.sk
Telefón	043 / 55 941 01, 55 942 19
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Rabča
Webová stránka: rabca.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Rabča je obec na Slovensku v okrese Námestovo, vzdialená od Oravskej priehrady približne 10 km.

Obec leží v Podbeskydskej brázde Oravskej kotliny, v údolí Polhoranky, asi 8 km severne od Námestova. Z juhu na sever prechádza z Námestova na hraničný prechod cesta I/78, pokračujúca do mesta Żywiec.

Hoci prvá písomná zmienka o obci sa zachovala z roku 1564, Rabča existovala už v roku 1550, kedy je ako jedna z obcí zaznačená na rukopisnej mape Oravy. Ťažké podmienky hornooravských drevorubačov napriek ich oslobodeniu od platenia daní spôsobili ich odsťahovanie a koncom 16. storočia zostali v osade obývané už iba 2 domy. Majiteľ územia Juraj Turzo pristúpil v roku 1608 k opätovnému osídleniu obce. 9. augusta poveril nového richtára Jána Ramzu k osídleniu valaskými kolonistami a už v roku 1616 bola odčlenením časti chotára založená obec Rabčice. V roku 1624 zanikli pre osadníkov výhody, plynúce z ich stráženia severnej hranice, čím došlo k zrovnoprávneniu Rabče s ostatnými poddanskými obcami. Nepokojná druhá polovica 17. storočia znamenala pre Rabču opäť výrazný úbytok obyvateľov a v roku 1672 tu zostalo len 5 sedliackych usadlostí. Tie boli v roku 1683 vydrancované Litovským vojskom, smerujúcim na obranu Viedne. V tomto období boli v Rabči už len dve usadlosti a niekoľko bezmajetných obyvateľov.

Až prechod vlastníctva na Erdődyovcov prispel k hospodárskemu oživeniu a zlepšeniu podmienok na život, čo sa odrazilo v opätovnom zaľudňovaní regiónu. V obci žilo v roku 1715 už 240 obyvateľov, ktorí zúrodňovali okolitú pôdu. V roku 1772 bola založená škola, no tiež farnosť s pôsobnosťou aj pre obce Oravská Polhora, Rabčice, Sihelné. Zavedením tereziánskeho urbáru sa v roku 1774 ukončilo pôsobenie dedičných richtárov, ktoré nahradil systém volených richtárov na jeden rok. Právo voliť mali len gazdovia platiaci dane. Pri sčítaní v roku 1778 žilo v Rabči už 829 obyvateľov a fungovali tu dva mlyny a štyria tkáči, využívajúci rozšírené pestovanie ľanu. Miestni sa živili tiež ťažbou dreva, jeho spracovaním a chovom dobytka.

Novú budovu školy postavili v hornej Rabči v roku 1842, pričom deti z Polhory a Sihelného sem chodili až do roku 1878. V tomto roku bola zriadená škola aj na dolnom konci, druhá budova na hornom bola dokončená v roku 1884.

Počas prvej svetovej vojny trpeli obyvatelia nedostatkom, čo zhoršoval odchod mužov na front. Miestni, ktorých živilo najmä poľnohospodárstvo, drevorubačstvo a povozníctvo, museli pravidelne odvádzať dobytok, seno a slamu pre armádu. V ťažkých medzivojnových rokoch si Rabčania prestavali kostol, postavili novú školskú budovu a farský úrad a v roku 1935 zaviedli telefón na poštu a notársky úrad. Po druhej svetovej vojne bola opravená hlavná cesta, no zároveň bol zatvorený hraničný prechod do Poľska. Založené bolo roľnícke družstvo a zoštátnené súkromné majetky, čím sa výrazne zmenil ráz celej oblasti. Po roku 1989 nastal rozvoj živností a veľká časť obyvateľov začala za prácou dochádzať do iných regiónov.

Po komunálnych voľbách v novembri 1990 boli do vedenia obce dosadení priamo zvolení predstavitelia. Postupne bol vynovený kostol, komplex školských budov, športová hala, obvodné zdravotné stredisko, Dom kultúry, Dom služieb a novými investíciami sa zlepšuje občianska vybavenosť a tým podmienky na život.

V obci je hlavným propagátorom športu TJ Oravan a medzi organizované odvetvia patria futbal, stolný tenis, armwrestling, florbal, hokej, volejbal, basketbal, streľba a turistika, doplnené o každoročnú súťaž drevorubačov.

• Ján Briššák (1904 – 1978), katolícky kňaz a autor náboženskej obradnej literatúry

• Gmina Świnna, Poľsko
• Wölfersheim, Nemecko
• Šenov, Česko

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Rabča

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rabča

• Oficiálny web

• Oficiálne stránky obce