Pružina
obec
Kostol sv. Žofie v Pružine
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Považská Bystrica
Región	Horné Považie
Vodný tok	Pružinka
Nadmorská výška	381 m n. m.
Súradnice	49°00′59″S 18°28′29″V / 49,0165°S 18,4746°V / 49.0165; 18.4746
Rozloha	40,43 km² (4 043 ha) [1]
Obyvateľstvo	2 093 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	51,77 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1272
Starosta	Michal Ušiak[3] (SMER-SD)
PSČ	018 22
ŠÚJ	513601
EČV (do r. 2022)	PB
Tel. predvoľba	+421-42
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Pružina 415 018 22 Pružina
E-mailová adresa	obecpruzina@pruzina.eu, starosta@pruzina.eu
Telefón	042/435 87 31
Fax	042/435 87 31
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pružina (okres Považská Bystrica)
Webová stránka: pruzina.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Pružina je obec na Slovensku v okrese Považská Bystrica.

Nachádza sa v Strážovských vrchoch, na severovýchodných úpätiach najvyššieho vrchu Strážovskej vrchoviny Strážova, v doline Pružinky. Jej súčasťou sú osady Priedhorie, Mlynište, Chmelisko, Podstrážie a Briestenné.

Okolie obce bolo osídlené už v praveku, čo dokladajú viaceré archeologické náleziská. Medzi najvýznamnejšie, nielen v rámci regiónu, patrí lokalita Mesciská, kde bolo na pahorku nad sútokom Bieleho (Mojtínskeho) a Strážovského potoka pri osade Riedka, objavené hradisko z obdobia Veľkomoravskej ríše.

Hradisko opísal už v roku 1856 archeológ Anton Intibus, ktorý tu pozoroval valy a násypy, pričom tamojší obyvatelia mu potvrdili mnohé nálezy industrie. Po desaťročiach nezáujmu bolo zabudnuté hradisko na základe iniciatívy členov archeologického krúžku z Považskej Bystrice koncom 90. rokov 20. storočia obhliadnuté archeológmi Jozefom Moravčíkom a Karolom Pietom. Lokalizovali tu dve valove opevnenia, oddelené úžľabinou. Terasa sa nachádza približne 20-25 metrov nad potokom a z malej časti je pokrytá lesom, zvyšok tvorí lúka. Väčšie opevnenie so zachovanými násypmi má rozlohu 2,03 a menšie 0,58 ha. Väčšie hradisko má opevnenie dlhé 611 metrov a mohutný val s dĺžkou 260 m, široký v korune 3-4 m a vysoký 1,5-7 metrov. Priekopy lemujú časti valu z vonkajšej i vnútornej strany. Opevnenie je na 4 miestach prerušené, čo potvrdzuje existenciu vstupných brán. Pod svahom boli objavené zuhoľnatené časti brvien, zrejme pochádzajúce z palisád. Menšie hradisko má opevnenie dlhé 305 metrov, na JV sa zachoval výrazný val, široký 3-4 m, vysoký 1-1,5 m a dlhý 70 metrov.

Nálezy z obdobia Púchovskej kultúry datujú osídlenie lokality do Železnej doby pred náš letopočet. Boli objavené výrobné objekty s pozostatkami železnej trosky, čoby dôkazu o spracovaní rudy. Slovanské osídlenie dokladajú nálezy črepov z 9. storočia, kedy sa tu zrejme nachádzalo obranné opevnenie miestneho obyvateľstva. Potvrdzujú to viaceré významné archeologické nálezy v okolí, no predovšetkým významný depot železných predmetov z veľkomoravského obdobia, ktoré objavili na Mesciskách. Objavené boli jazdecké strmene, ostrohy, sekerovité hrivny, sekery, kľúče, zubadlá, poľnohospodárske nástroje a iné predmety, ktoré zaradili nález medzi najväčšie slovanské depoty.^[4]

V 13. storočí obec prechádza do vlastníctva zemianskych rodín Pružinských a Lieskovských. Z tohto storočia pochádza aj prvá písomná zmienka o obci z roku 1272, kedy patrila panstvu hradu Košeca.

Názvy obce:

• 1272: Prusina
• 1330: Prussina / Prusina
• 1364: Pruzina
• 1811: Pruzsina
• 1864: Barossháza

Prvá známa obecná pečať Pružiny, bola použitá v roku 1770, je na nej vyobrazená sv. Žofia s tromi dcérami, kruhopis: * SIGILLUM POSESIO (NIS) PRVSINIENSIS *. Ďalšia pečať, datovaná rokom 1811, má rovnaký námet ale do obrazu je vpísaný letopočet, kruhopis: * PECATKA OSADI PRUZSINA *. Z roku 1864 s vyobrazením sv. Žofie alebo madony, kruhopis: * PREDSTAVENI OBCI PRUŽINA *

Koniec 19. a začiatok 20. storočia sú poznamenané zvýšeným úsilím o maďarizáciu Slovákov pre Pružinu je historickým paradoxom že práve v tomto období získava od cisára Františka Jozefa I. armáles – erbovú listinu s výnimočným umeleckým spracovaním. Podnetom na jej udelenie boli nesporne mimoriadne organizátorské a riadiace schopnosti a zásluhy pružinského rodáka Gabriela Baroša. V texte erbovej listiny sa uvádza:

„My, prvý František Jozef z vôle božej cisár Rakúska, Uhorska, Česka, Dalmácie, Chorvátska atď. (vymenované ďalšie tituly panovníka). Pamätlivo dávame týmto na vedomie všetkým, že My na návrh dočasne povereného uhorského ministerského predsedu z našej kráľovskej moci a osobitnej milosti týmto poskytujeme na základe našej najvyššej kráľovskej voľe a milostivo dovoľujeme, aby odteraz na večné časy v nasledovnej podobe sa používala erbová pečať v obci v Trenčianskej oblasti - Pružina (Barossháza). Blazón: Stojatý štít, na ktorom v modrom a červenom poli v jeho strede veje štylizovaná červeno-strieborná ľalia. Ľaliu obopína zospodu štítu vyrastajúci veniec sprava červených, zľava bielych prirodzených ruží. Na štíte umiestnená vpredhľadiaca korunou uzavretá jazdecká prilba s klenotom: ľalia s vencom ruží. Prikrývadlá prilby sú sprava červeno-strieborné zľava, modro-zlaté. Erb vo forme pečiatky je umiestnený na okrúhlom podklade, ktorý je ohraničený kruhopisom: * TRENČIANSKA OBLASŤ - OBEC PRUŽINA (BAROSSHÁZA) 1906 - 1911 *. Pretože toto všetko na začiatku nášho súčasného listu prostredníctvom zručných maliarových rúk a s umeleckým cítením a prirodzenými farbami je svetlostne viditeľné. Na pamiatku toho a na večné označenie menovanej Pružiny - obce v Trenčianskej oblasti. Výnimočnosť nášho erbového listu milostivo vydávajúc a povoľujúc posiľňujeme apoštolskou uhorskou kráľovskou visacou pečaťou. Napísané prostredníctvom nám uprimne obľúbeného veľkomožného grófa Károly Khuen-Héderváry, tajného radcu pre vnútro, hrdinu a nositeľa Svätoštefanského radu atď., dočasne povereného ministerstvom „Panovníkovej osobnosti“, poverený uhorský ministerský predseda. Vo Viedni v Rakúsku, 5. dňa vianočného mesiaca pána 1911, v 64. roku nášho panovania. Zapísané v kráľovskej knihe vo Viedni 19.2.1912.“

Kňazi pôsobiaci v Pružinskej farnosti po Štefanovi Závodníkovi: Andrej Papay, Štefan Herman, Ferdinand Foltán, Dr. Daloš, Dr. Viktor Rašovec, hon. dekan Jaroslav Roman, Mgr. Róbert Hanuliak, hon. dekan Mgr. Pavol Gavenda

• Ladislav Škultéty-Gabriš (* 27. január 1738, Mojtín [vtedy súčasť Pružiny] - † 19. august 1831, Sânnicolau Mic [dnes súčasť Aradu], Rumunsko) - bol slovenský vojak, husár, jeden z najdlhšie slúžiacich vojakov histórie svetového vojenstva
• Jozef Pružinský - v roku 1794 sa zúčastnil sprisahania Uhorských jakobínov, reformačného hnutia, ktoré sa usilovalo o štátno-právne zmeny. Bol odsúdený na tri roky väzenia
• Gabriel Baroš (* 6. júl 1848, Pružina - † 8. máj 1892, Budapešť) - politik a národohospodár, známy ako „Železný minister“ Uhorska
• Štefan Závodník (* 2. september 1813, Horná Poruba - † 12. február 1885, Pružina) – kňaz, národovec a buditeľ. Pôsobil v Pružine v rokoch 1850—1885
• Anton Kardoš – starosta (predseda revolučného národného výboru), zastrelený fašistami za neuposlúchnutie rozkazu. Za statočnosť bol in memoriam vyznamenaný vojnovým krížom a pamätnou medailou
• MUDr. František Kardoš (* 26. máj 1907, Pružina – † 9. marec 1996) – významne prispel k rozvoju slovenského zdravotníctva v oblasti pediatrie, niekoľkonásobne znížil detskú úmrtnosť
• MUDr. Emil Briestenský (* 28. júl 1911, Pružina) – špecialista na liečbu detskej tuberkulózy, krajský ftizeológ (podarilo sa mu znížiť počet ochorení z 500 na 48)
• Rudolf Belavý (* 20. apríl 1920, Pružina) – podplukovník, účastník Karpatsko-duklianskej operácie, príslušník 1. česko-slovenského armádneho zboru pod vedením gen. Ludvíka Svobodu. Jeho úlohou bolo dopraviť na znovuzískanú hraničnú líniu československú vlajku, hraničný stĺp a štátny znak
• Hokejová rodina Šťastných má pôvod v Pružine

Kňazi pochádzajúci z obce:

• Rudolf Priedhorský – zakladateľ Komunity Kráľovnej pokoja, ktorej poslaním je pomáhať deťom, ktoré skončili na ulici alebo v detských domovoch
• Anton Jurkech
• Augustín Juraj Kardoš (* 21. december 1961, Pružina – † 7. máj 2012, Marianka) – pôsobil ako správca farnosti v pútnickom mieste Marianka

• Rímskokatolícky farský kostol sv. Žofie - pôvodne gotický, v roku 1759 zväčšený o presbytérium
• Kalvária okolo kostola: 7 obrazov od J. B. Klemensa z r. 1863, 4 obrazy od K. Švestku r. 1880
• Kaplnka pred kostolom z r. 1879
• Kaplnka Ružencovej Panny Márie z r. 1877
• Kaplnka (prícestná) sv. Jána Nepomuckého
• Stará rímskokatolícka fara (pôsobil v nej Štefan Závodník)
• Cirkevná škola Štefana Závodníka z r. 1875 (dnes obecný úrad)
• Socha sv. Jána Nepomuckého v Pružine – Priedhorí z r. 2012

• Barošovský kaštieľ (dnes neexistujúci), narodil sa tu minister Gabriel Baroš
• Kúria rodu Pružinských (bývalá budova pošty)
• Štátna škola z r. 1916
• Hostinec Štefana Priedhorského na Priedhorí zo začiatku 20. stor. (od r. 1932 škola pre 1. stupeň ZŠ)
• Pomník padlých v I. svetovej vojne z r. 1937
• Pomník Ladislava Škultétyho-Gabriša pri kostole z r. 1855
• Pomník Štefana Závodníka pri kultúrnom dome z r. 1997
• Pamätná tabuľa 100. výročia zal. 1. včelárskeho spolku na slovensku z r. 1969
• Pomník Gabriela Baroša (stojaci na mieste jeho rodného domu)

• Stromková slávnosť – apríl – slávnostné sadenie stromčekov, ktoré organizuje Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov
• Výstup na Strážov – máj – športová akcia tunajšieho turistického oddielu
• Žofijský jarmok – máj – koná sa pri príležitosti hodov
• Zelená Modrá – jún/júl – turistické podujatie spojené so sprístupnením Pružinskej Dúpnej jaskyne organizované Jaskyniarskym klubom Strážovské vrchy a Slovenskou speleologickou spoločnosťou
• Pohár Štefana Závodníka – júl – súťaž požiarnych družstiev z blízkeho i ďalekého okolia, organizuje ju Základná organizácia Dobrovoľného požiarneho zboru
• Strážovský okruh zdravia – august – turistické podujatie organizované Základnou organizáciou TJ Strážov
• Svätojánske ohne, vojaneká – 24. júna – tradičný zvyk, niekoľko metrov vysoké vatry sa pália na vyvýšených miestach v okolí obce, najmä na Priedhorí
• Omša pri soche sv. Jána Nepomuckého na Priedhorí – posledná júnová nedeľa – slávnostná omša spojená s vystavením relikvie sv. Jána Nepomuckého, organizovaná farským a obecným úradom v Pružine

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“^[5] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny (časť Ritka).^[6][7]

Panoramatická fotografia z vrcholu Strážova

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pružina (okres Považská Bystrica)

• Oficiálny web
• Jaskyniarsky klub Strážovské vrchy
• Základná škola Štefana Závodníka