Prétoriánska garda alebo prétoriáni (lat. Praetoriani) boli elitnou skupinou rímskych vojakov, ktorí zároveň vykonávali funkciu telesnej stráže rímskeho cisára. Vojaci mohli byť regrutovaní iba z radov Italov, občania z provincií neitalského pôvodu sa nemohli stať vojakmi prétoriánskej gardy. Od tohto pravidla sa však neskôr upúšťalo, keďže pôsobenie a právomoci gardy sa rozširovali.^[1][2] Neskôr boli prétoriáni regrutovaní aj z úplne romanizovaných provincií ako južná Galia a Hispania Baetica. V 2. storočí boli medzi prétoriánov prijímaní aj muži z gréckych provincií Macedónia a Achája. Gardu zriadil cisár Augustus. Za cisára Tiberia, jeho nasledovníka, dal prétoriánsky prefekt Seianus postaviť v Ríme pre túto gardu tábor, kde boli vojaci ubytovaní. Prétoriáni mali rôzne výhody. Ich plat bol o polovicu vyšší, než plat bežného legionára. Za vlády Augusta dostávali 750 denárov ročne, na konci prvého storočia sa to zvýšilo na 1 000 (za vlády Claudia a Domitiana). V treťom storočí im Septimius Severus platil 1 500 denárov a u Caracalla plat elitného prétoriána dosiahol 2 500. Od cisárov taktiež často dostávali dary, napr. na Nový rok, alebo po zvolení nového cisára. Po ukončení záväzku 16 (oproti 20 – 25 rokov u bežného legionára) dostali diplom (resp. akýsi certifikát o službe), pozemok a výslužné vo výške asi 5 000 denárov.^[3]

Prétoriáni boli organizovaní ako každá iná légia, no ich počet dosahoval až 10 000 mužov. Jednotlivé kohorty tak mali silu 1 000 mužov. Prétoriánska kohorta, ktorá mala stráž v cisárskom paláci nenosila panciere, iba prilby a oštepy. Ich uniforma je pre historikov predmetom sporov. Umelecké vyobrazenia prétoriánov ukazujú, že aj bežní vojaci nosili svalový kyrys (lorica musculata) a atická prilba. Viac pravdepodobné je, že prétoriáni v skutočnosti nosili štandardné panciere typu Lorica Segmentata a prilby Galea (asi zdobený typ Italica). Isté však je, že stále používali neorezaný štít scutum.

Keď sa zúčastnili boja, nosili upravené hranaté cisárske scutá. Ďalej mali pri sebe meč gladius, dýku pugio a oštep pilum. Mali aj elitnú kavalériu zloženú z Rimanov a pomocnú kavalériu. Prétoriánski kavaleristi sa uniformou nelíšili od bežných kavaleristov, výnimkou bol štít, ktorý nebol oválny, ale kosoštvorcový. Veliteľ prétoriánov sa nazýval praefectus praetorio, ktorý mal zároveň veľkú politickú moc.

Medzi známych prefektov patrí Seianus, ktorý mal záporný vplyv na cisára Tiberia a Cassius Chaerea, ktorý zabil tyrana Caligulu. Prétoriánska garda mala obrovský politický vplyv a často od nej závisela cisárova moc. Keď sa prétoriáni odvrátili od Nera, jeho režim padol. Po smrti cisára Commoda v roku 192 prétoriáni vyhlásili dražbu, v ktorej dražili cisársky trón, pričom ten kto najviac zaplatil mal získať titul cisára. Tá istá vec sa stala aj po Nerovej smrti, sto rokov pred pádom Commoda, keď si trón kúpil Galba. Nakoniec boj o trón vyhral Septimius Severus, ktorý dal prétoriánov rozpustiť a ich rady doplnil panónskymi legionármi a veteránmi, čím porušil pravidlá prijímania iba Rimanov, Italov a Grékov. Toto pravidlo sa v 3. storočí zrušilo. V tom storočí vládli de facto iba prétoriáni a ich prefekti, ktorí dosadzovali a vraždili cisárov.

Prétoriánov v 4. storočí definitívne rozpustil cisár Konštantín, pričom dal zbúrať aj ich tábor. Hodnosť praefectus praetorio ostala ako spomienka na bývalú gardu v ríši pre vysokú štátnu civilnú funkciu aj naďalej, až bola za vlády cisára Hérakleia začiatkom 7. storočia reorganizáciou úplne zrušená.^[4]