Spojivové tkanivo alebo spojovacie tkanivo^[1][2] (podľa niektorých autorov podporné tkanivo,^[3] angl. connective tissue, skrátene spojivo) je tkanivo, ktoré telu dodáva pevnosť, tvar a oporu a spája jeho časti medzi sebou. Vyvinulo sa z mezodermy a neurálnej lišty. V tele vyplňuje priestory medzi orgánmi, tvorí oporné a spevňovacie systémy. Pre svoj pôvod sa do tejto skupiny zaraďujú aj telové tekutiny (krv a pod.).

Analógiou týchto tkanív je u vývojovo nižších živočíchov mezoglea (Porifera – hubky, Coelenterata – mechúrniky) a mezenchým (Plathelminthes – ploskavce, Nemertini – pásnice, ale aj Hirudinea – pijavice). V týchto prípadoch sa takisto spravidla používa termín spojivové/spojovacie tkanivo.

Spojivové tkanivá sa skladajú z buniek a medzibunkovej hmoty. Medzibunkovú hmotu tvoria dve základné zložky:

• základná (amorfná) zložka, tvorená mukopolysacharidmi a proteínmi
• vláknitá zložka, tvorená kolagénnymi, elastickými a/alebo retikulárnymi vláknami

Medzibunkovú hmotu tvoria bunky spojiva, ktorá však svoju konečnú formu nadobúda až po polymerizácii mimo bunky.

Spojivá sú prevažne pôvodom z mezodermy, avšak väčšina mezenchýmu v oblasti hlavy je pôvodom z neurálnej lišty.^{[chýba zdroj]} Počas špecializácie prechádzajú štádiom embryonálneho väziva (mezenchým), ktoré neobsahuje vlákna a z ktorého sa potom vyvíjajú ďalšie typy spojív.

Vzájomný pomer buniek, medzibunkovej hmoty a jej charakter následne určuje vlastnosti jednotlivých typov tkanív. Predovšetkým podľa mechanických vlastností sa rozdeľujú na:

• spojivové tkanivá (v užšom zmysle):
  • väzivá (zväčša mäkké)
• podporné tkanivá (v užšom zmysle):
  • chrupavky (pružné a tuhé)
  • kosti, cement a dentín (tvrdé)
• trofické (vyživovacie) tkanivá

• ČIHÁK, Radomír. Anatomie 1. 3. vyd. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3817-8. Kapitola Pojiva, s. 13-14. (po česky)