Planckov čas t_P je jednotka času definovaná a zavedená Maxom Planckom používaná najmä v kvantovej fyzike. Planckov čas je považovaný za najkratší možný časový interval.

${\displaystyle t_{P}={\sqrt {\frac {\hbar G}{c^{5))))\approx 5,391\,21(40)\cdot 10^{-44}\ \mathrm {s} }$

• ${\displaystyle \hbar }$ je redukovaná Planckova konštanta (h/2π, tiež nazývaná Diracova konštanta)
• G je gravitačná konštanta
• c je rýchlosť svetla vo vákuu

Dve čísla umiestnené v zátvorkách značia neistotu (štandardnú odchýlku) posledných dvoch cifier hodnoty.

Planckov čas je doba potrebná na pohyb fotónu po dráhe rovnajúcej sa Planckovej dĺžke (cca 1,6 · 10⁻³⁵ m), preto je považovaný za kvantum času. Odhadovaný vek vesmíru podľa teórie veľkého tresku (4,31 · 10¹⁷ s) vyjadrený v Planckovom čase je približne 8 · 10⁶⁰ t_P.

Doteraz najkratší zmeraný časový interval je približne 100 attosekúnd (10⁻¹⁶ s), čo je takmer 2 · 10²⁷krát viac než Planckov čas.^[1]