Pinaki
| Pinaki (Te Kiekie) | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 19°23′41″J 138°40′34″Z / 19,394797°J 138,676128°Z |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 2 m n. m. |
| Dĺžka | 2 km |
| Šírka | 2 km |
| Rozloha | 3,5 km² (350 ha) |
| - súše | 1,4 km² (140 ha) |
| Obyvateľstvo | neobývaný |
| Pre verejnosť | prístupný |
| Prístup | iba loďou |
| Objaviteľ | Samuel Wallis |
| - dátum | 6. jún 1767 |
| Lagúna | polouzatvorená |
| Vstup do lagúny | nesplavný |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
 mapa atolu
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pinaki je malý atol vo východnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Od Tahiti je vzdialený 1 115 km. Najbližším susedom je atol Nukutavake, ležiaci približne 15 km na severozápad. Útes má takmer kruhový tvar 2x2 km, samotná suchá časť atolu nad vodou s pobrežím je ovoidného tvaru, na dĺžku meria približne 2 km a na šírku asi 1,6 km. Atol má jediný úzky a nesplavný prietok na západnej strane, kadiaľ sa čerstvá oceánska voda dostáva do veľmi plytkej lagúny.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Na ostrove sa našli početné archeologické pozostatky činnosti domorodcov, ktoré patria do kultúrnej a jazykovej oblasti Maragai (čo zahŕňa aj atoly Vahitahi, Vairaatea, Nukutavake a Akiaki)[1].
Atol objavil anglický moreplavec Samuel Wallis 6. júna 1767. Nazval ho „Whitsunday“. Neskôr v roku 1826 k atolu dorazil aj Frederick Beechey, ktorý ho našiel neobývaný, ale s niekoľkými chatrčami a dokonca aj rezervoárom na pitnú vodu, vytesanom do koralovej skaly. Tie sú tam dodnes a slúžia obyvateľom blízkeho ostrova Nukutavake pri zbere kopry a perál.
V roku 1899 a 1900 na atol dorazili zoológovia Henry Clifford Fassett a Charles Haskins Townsend, ktorí spravili aj prvé fotografie atolu, dodnes dochované v Smithsonovom inštitúte v Spojených štátoch.
Administratívne začlenenie
[upraviť | upraviť zdroj]Ostrov patrí do skupiny Nukutavake, ktorá zahŕňa ešte atoly Vahitahi, Akiaki, Nukutavake a Vairaatea.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Archéologie et traditions oralesdes atolls de Nukutavake, Vaira’atea et Pinaki par Tamara Maric, publication de la Direction de l'Environnement, 2010, p. 3.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pinaki
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Pictures and map
- History
- Samuel Wallis (in German)
- Archív zoznamu atolov na OceanDots
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
- Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pinaki na anglickej Wikipédii.
| Atoly Tuamotu |
|  |
|---|---|---|
| Oblasti Francúzskej Polynézie |
| |
Štáty a závislé územia v Austrálii a Oceánii | |
|---|---|
| Australázia | |
| Melanézia | |
| Mikronézia | |
| Polynézia | |
1 Nový Zéland býva často započítavaný do Polynézie. 2 Papua-Nová Guinea býva často započítavaná ako časť Australázie. 3 Východný Timor býva často započítavaný ako časť Ázie. | |
Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.
