Petícia (z lat. petitio – žiadosť) je písomná žiadosť občanov verejnej inštitúcii, napr. parlamentu, inému zastupiteľskému orgánu, vláde alebo hlave štátu. Zvyčajne sa jedná o listinu, ktorá obsahuje návrh a podpisy občanov, ktorí sa zhodujú na jednej veci a spoločne dotyčnú vec potvrdia podpisom. Petícia môže byť šírená aj prostredníctvom internetu.

Právny inštitút petičného práva vychádza z Ústavy SR. Na jeho základe má každý občan právo sám alebo spoločne s inými obracať sa na štátne orgány so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu, ktoré patria do pôsobnosti týchto orgánov.

Petíciou sa nesmie zasahovať do nezávislosti súdu. Petícia nesmie vyzývať k porušovaniu ústavy a zákonov, popieraniu alebo obmedzovaniu osobných, politických alebo iných práv osôb pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie, alebo k podnecovaniu nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov alebo k násiliu alebo hrubej neslušnosti.^[1]

Vo výkone petičného práva sa nesmie nikomu brániť ani nesmie byť nikomu na ujmu. Na zostavenie petície, obstaranie podpisov a doručenie petície sa môže vytvoriť petičný výbor, ktorý nie je právnickou osobou; petícia musí mať písomnú formu a musí byť pod ňou uvedené meno, priezvisko a bydlisko toho, kto ju podáva (resp. všetkých členov petičného výboru). Štátny orgán, ktorému sa podáva, je povinný ju prijať a po posúdení jej obsahu musí do 30 dní písomne odpovedať.^[2]

Na základe slovenskej ústavy, má prezident Slovenskej republiky povinnosť vyhlásiť referendum, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov.^[3]