Pemza Vyvreté horniny
Zloženie
Hlavné minerály	sklo
Akcesórie	výrastlice kremeňa, sanidínu
Vlastnosti
Textúra	pórovitá, sklovitá
Farba	šedá, biela
Hustota	2,37 kg/dm3
Portál vied o Zemi

Pemza je vysoko pórovitá hornina vulkanického pôvodu, prevažne svetlých farieb (biela, žltá, sivastá). Mineralogickým zložením je podobná ryolitu, trachytu a andezitu. Zaraďuje sa k prírodným (vulkanickým) sklám.

Termín pemza má pôvod v latinčine a znamená pena^[1]. V pôvodnom význame sa väčšinou spájal s liparitovými lávami, neskôr ako označenie pórovitých kyslých a intermediárnych sklovitých láv.

Na rozdiel od ostatných skiel nie je kompaktná, ale má pórovitú štruktúru. V póroch a dutinách je uzavretý plyn, čo spôsobuje, že pemza napriek hustote (ρ = 2,37) vyššej ako voda na nej pláva. Mikroskopicky sú pozorovateľné aj výrastlice sanidínu a kremeňa.

Vzniká pri explozívnych erupciách preplynenej magmy, dutiny a póry sú vlastne uzavreniny sopečných plynov. Vyskytuje sa v treťohorných až recentných sopečných vrstvách a vulkanických vyvrelinách s vysokým obsahom SiO₂. Veľké ložiská sú na Liparských ostrovoch, ostrovoch Egejského mora, Galapágoch a na ostrovoch v Karibiku. Nachádza sa aj v slovenských vulkanitoch.

Používa sa na hladenie rôznych materiálov najmä dreva, odstraňovanie nadbytočnej kože z chodidiel a okrem iného aj na výrobu pergamenu.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pemza na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému pemza
• Wikislovník ponúka heslo pemza.